Ako prežívame zaľúbenosť? Milujeme srdcom alebo naozaj ide láska cez žalúdok? Znamená pre nás láska aj dobré jedlo, keď ho doma pripravíme pre svojho milého či milú? Prečo sa súčasťou jedál oddávna stali afrodiziaká? Na tieto otázky nájdete odpovede v knihe známej etnologičky Kataríny Nádaskej. Ponúkame vám niekoľko desiatok receptov, ktoré napísali zaľúbenci na Slovensku pre vyvolených svojho srdca. Ich neodmysliteľnou súčasťou sú afrodiziaká, ktoré sprevádzajú ľudstvo odpradávna, ale aj dnes nám majú čo povedať. Naozaj ide o jednoduché, pritom chutné a na lásku účinné recepty. Aj keby mal niekto obe ruky ľavé, v stave zaľúbenosti vykúzli podľa nich famózny pokrm, na ktorý jeho partner či partnerka nikdy nezabudne.

Katarína Nádaská v knihe prináša zasvätený pohľad na tradičnú kuchyňu v presvedčení, že práve táto stránka ľudovej kultúry môže byť žriedlom originálnych farieb, chutí a vôní Slovenska, ku ktorým sa oplatí vracať aj v dnešných časoch, keď do našej stravy masívne prenikajú vplyvy svetovej kuchyne. V prvej časti knihy sa dočítate o vývine stolovania a prípravy pokrmov v tradičnej domácnosti a o najčastejšie používaných surovinách. Druhá časť približuje jednotlivé regióny Slovenska z hľadiska jedál a nápojov, ktoré pre ne boli a stále sú typické. Napokon tretia, najrozsiahlejšia časť ponúka recepty zozbierané zo všetkých regiónov a upravené tak, aby sa podľa nich dalo variť aj dnes. Recepty sú usporiadané podľa ročných období, spoluautorky Aneta Orosiová a Janica Lacová k mnohým z nich ponúkli aj zdravšiu verziu.

Peter Pistanek 1960-ban született Dévényújfaluban. A benne rejlő amatőr szakácsi potenciált már egész kis gyerekként felfedezte magában, mikor a Sunar márkájú tejport kakaóval összekeverve sikerült feltalálnia az instant kakaót. Tizenhárom évesen, a szüleinek főzte élete első gulyását - ennek elkészítését utóbb tökélyre fejlesztette. Nem szereti a rizsfelfújtat, a krumplistésztát, a köménymagos levest, a köménymagos krumplit (úgy egyáltalán: a túl sok köményt), a kávét, a teát, a francia típusú penészes sajtokat, a grépfrútot és bármi keserűt. Imádta a gulyást, a bablevest, a lencsefőzeléket, az olasz tésztákat, az ementálit, az edamit, a hidegkonyhát, a fagylaltot, a Sauternes és Monbazillac környéki borokat, valamint a borpárlatokat Cognac és Armagnac környékéről. Jó társaságban nem vetette meg a Jalisco környéki tequilát sem. Az iskolai menzák és a katonai kantinok nagy ismerője és tisztelője volt. Ezek a szerelmek és ellenszenvek azonban egyszercsak platonikussá váltak, amikor vegetáriánus lett. Egy nagy informatikai cég marketingeseként szabad perceiben, melyeket átszőttek azok a gondolatok, hogy mit is ehetne még, szórakoztató könyvek írásával is foglalkozott. Művei között szerepel a Rivers of Babylon és a Skazky o Vladovi (Történetek Vladóról) című regénytrilógia, többkötetnyi elbeszélés és kispróza, számos publicisztikai írás. Magyarul a három elbeszélését tartalmazó Különcök című kötete olvasható. Pistanek 2015-ben hunyt el Pozsonyban.

Kniha manželov Horeckých obsahuje najlepšie recepty kačacích a husacích hodov s rôznymi tradičnými prílohami, recepty sviatočných jedál - šaláty, polievky, hlavné jedla z mäsa a rýb, tradičné vianočné múčniky a recepty pre Nový rok a Fašiangy. Dobrú chuť.

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie. S potešením som si preto prečítala túto knihu venovanú Liptovu, ktorá spĺňa tieto kritéria a dopĺňa pestrú mozaiku kulinárskych tradícii Slovenska. Autorka nás v texte sprevádza celou genézou podmienok, ktoré vplývali na charakter stravy ľudí na Liptove. Zaujímavým prvkom knihy sú viaceré historické dokumenty súvisiace so stravovaním na Liptove. Osviežujúce sú pasáže osobnej reflexie autorky, ktorá ukazuje, že záujem o tradičnú kuchyňu Liptova si pestovala už od detstva v rámci svojej rodiny a rozšírila ju ako etnografka aj do profesionálneho bádania. V rámci tejto časti knihy prezentuje aj ňou vyskúšané recepty regionálnych jedál. Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc.

„Chutné a zdravé pokrmy neplnia iba bruchá, ale posilňujú telo človeka a obživujú jeho ducha.“ Kuchárska kniha zo Zlatého fondu SME.

Obsahuje vyše 900 vyskúšaných a osvedčených receptov, ktoré zodpovedajú požiadavkám nielen jednoduchej, ale i najlepšej kuchyne. Každá doba má svoju kuchársku knihu. A každá kuchárska kniha nám vie okrem receptov prezradiť ešte niečo navyše: esenciu doby, malú ochutnávku bežného života, ľudský pohľad na svet: čo je pre súčasníka dôležité, čím sa musí denno-denne pri príprave jedla zaoberať a ako vyriešil úlohy či prekážky, ktoré sa v predošlých kuchárkach zdolávali len s veľkou námahou. Podobne je takou našou spoločnou pamäťou doby Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, lenže v oveľa väčšom meradle. Terézia Vansová, významná slovenská spisovateľka a gazdinka, totiž knihu zostavila prevažne na základe receptúr, ktoré jej zasielali čitateľky ženského časopisu Dennica v rokoch 1898 až 1908. Prvýkrát vyšla v roku 1914, o jedenásť rokov neskôr ju Vansová doplnila a prepracovala pre potreby druhého vydania z roku 1925. Východiskom pre naše vydanie Novej kuchárskej knihy je tretia edícia z roku 1930 od nakladateľa Františka Klimeša. Naším zámerom však nie je ponúknuť reprint pôvodného diela. Táto dnes už kultová kuchárska kniha má zaiste nespornú faktografickú hodnotu – ukazuje totiž, čo a akým spôsobom sa v slovenských (a predovšetkým v meštianskych) domácnostiach varilo na prelome 19. a 20. storočia, aj ako sa v „lepších“ domoch pristupovalo k stolovaniu. Autorkine početné poznámky k príprave jedál, servírovaniu, stolovaniu aj vedeniu domácnosti navyše poskytujú jedinečný, fascinujúci pohľad na to, ako Vansová vnímala ženu a jej úlohu v domácnosti. Nad tento rámec však má Nová kuchárska kniha, ktorú vydávame pri príležitosti 80. výročia úmrtia Terézie Vansovej vo výnimočnej grafickej úprave štúdia Pergamon, potenciál byť v 21. storočí nielen čriepkom zo zašlých čias, ale aj živou, príjemnou a originálnou alternatívou k rozsiahlej ponuke moderných kuchárskych kníh a odpoveďou na večnú otázku gazdiniek: Čo variť? „Staršie slovenské gazdinky to nepotrebujú, ale tie mladé, ktoré ešte nestačili nadobudnúť skúsenosti, tu nájdu odpoveď na vážnu otázku: Čo budem variť? Je ťažké učiť sa na vlastnej škode, a preto: učte sa zo skúseností starších. Zapamätajte si, že kuchyňa je pre udržanie ľudského zdravia omnoho dôležitejšia než lekáreň a že poriadna kuchyňa je známkou dokonalej domácnosti!“ Terézia Vansová, Banská Bystrica, január 1914

V knihe predstavujeme nielen pekné obrázky receptov, ale aj kroky, ktoré môžu poslúžiť ako pomôcka pri ich zhotovení. Preto aj tí, ktorí nie sú vo varení príliš zbehlí, sa do ich prípravy môžu smelo pustiť.

Monografia etnológa mnohé roky pôsobiaceho v oblasti výskumu tradičných hodnôt Slovenska sa tentokrát zameriava na tradičnú kuchyňu Záhoria. Zaujíma sa však o tradičné jedlá nie z hľadiska receptov, ale z hľadiska príležitosti, kedy sa jedli. Hovorí preto o jedlách všedných i sviatočných dní, o jedlách konzumovaných počas cirkevných sviatkov i rodinných oslavách. Reprezentatívne pôsobiaca publikácia nie je tradičnou kuchárskou knihou, naopak, veľmi zaujímavým spôsobom približuje ruka v ruke s predstavením samotných jedál aj kuchynské vybavenie a jednotlivé sviatky a tradície dodržiavané v širokej oblasti Záhoria. Doplnená je o množstvo fotografií jedál a pôvodných kuchýň, ich vybavenia z dobových záhorských domácností, no jej pridanou hodnotou je nesporne aj uvádzanie nárečových pomenovaní kuchynského vybavenia, ingrediencií aj konkrétnych jedál, z ktorých mnohé už v súčasnom jazyku nenájdeme.