PONORTE SA DO PRÍBEHU O SPAĽUJÚCEJ LÁSKE, ZÁKERNÝCH INTRIGÁCH, ŽIVOTE, SMRTI A NÁDEJI, ŽE ZA BODKOU MÔŽU NASLEDOVAŤ ĎALŠIE DVE. Samo si nedokáže odpustiť vlastné zlyhania a je rozhodnutý spáchať samovraždu. V poslednej kapitole svojho životného príbehu však nečakane spoznáva Svetlanu a prehodnotí svoj desivý zámer. Aby ju však pred sebou ochránil, musí jej zlomiť srdce. Po rokoch ju náhoda privedie na miesta, ktoré navštívila so Samom. Spomienky sa vracajú s obrovskou intenzitou a vyvolávajú v nej duševné zemetrasenie. Všetko zrazu zmení odkaz, ktorý mohol Svetlane zanechať jedine on. Prečo sa Samo viac neozval a kam zmizol? Je obeťou, vrahom, alebo je to celé úplne inak?

Hlavná hrdinka, pevne zakotvená v rodnom meste, kde je potrebná a šťastná, sa sťahuje zo Slovenska k sestre do bavorského Franska. Už-už, keď cíti, že by v novej zemi mohla byť rovnako šťastná ako doma, jej niečo vnútri zašepká, že rodnú krajinu nikto nikdy nedokáže nahradiť. Zároveň cíti, že jej maličkí krstní synovia, dvojčatá zvané Orlíčatá, by po rozvode rodičov potrebovali jej oporu. Chcela by im okamžite priletieť na pomoc, no také ľahké to nie je, nakoľko má vo Fransku prácu, ktorá ju baví, má tu priateľov – hudobníkov, druha Libiho, sestru i obľúbenú samotu. Rozhodne sa spojiť oba svety tak, aby ich diaľka nerozdeľovala, ale spájala. Na pomoc si volá svojich predkov, rodinu i priateľov, múdreho otca, no najmä krstného otca Janka, ktorý ju po tragickej smrti v lese neustále sprevádza. Otec a Janko jej posielajú na pomoc ich detskú loďku s menom Červený delfín, aby ňou mohla kedykoľvek doplávať po Dunaji domov a tak spojiť oba milované svety. V myšlienkach aj v skutočnosti. Tamara Čarnogurská (1980, Kežmarok). Absolvovala gymnázium v Kežmarku. Pokračovala štúdiom na Právnickej fakulte v Bratislave. Pracovala v štátnej aj územnej samospráve. Žila s prestávkami v zahraničí. V Spišskej Belej sa podieľala na obnovení hudobného spolku Belančanka, na založení divadelného združenia TheatroBalans a športového klubu Samson. V roku 2014 sa presťahovala do bavorského Franska, kde získala ďalšie odborné vzdelanie. Venuje sa sociálnej práci a hudbe. Zaujíma sa o slovenský folklór, naučila sa hrať na fujare a pastierskych píšťalách. Má rada výzvy, obľubuje cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Miluje prechádzky lesom. Je členkou Spišského literárneho klubu. Ako spoluautorka vydala populárno-náučnú publikáciu Etikety zo Spišskej Belej a Popradu.

Ten každodenní kolotoč důvěrně zná každá žena: uklidit, navařit, vyprat, vyžehlit, postarat se o děti a dovést je do školky, do školy… Skočit si do práce. Nakoupit, věnovat se dětem, manželovi... Věčný kolotoč, nezastavitelný. Anebo že by přece? Elisabeth, přezdívaná Sissi, má šťastnou rodinu, ve svém manželovi, věčně zaneprázdněném Dominikovi, nemá příliš velkou oporu. Domácnost i všechny rodinné záležitosti jsou na jejích bedrech. Tři děti, manžel a pátý člen rodiny, rozmazlený pejsek Lili. Pro někoho možná dokonalý formát rodiny, Sissi se z toho rychlého a nikdy se nekončícího koloběhu už začíná točit hlava. Touží po vlastním prostoru, a tak pro svoji rodinu připraví překvapení. Netuší však, že její manžel něco chystá pro ni...

Príbehy z domáceho Mesta, dedinských domov aj zo zámorského City sú meandrami motívov a tém. Poviedkami prechádza spájajúca niť, existenciálny pocit akejsi dvojjedinosti. Hrdinka sa vracia k používaniu ľavej ruky, iná sa eroticky prikláňa k ženám, mu žovi vyrastá dvojča priamo z hrude, dve ženy v librese sú jedna krajšia ako druhá, dve karimatky rozdelí rozchod partnerov a zostane na nich odtlačok toho druhého. Lu & Mira by mohli byť dve alebo jedna v zrkadle. Mária Modrovich (1977) pochádza z Br atislavy, absolvovala Filozofickú fakultu UK v exotickej kombinácii marketingová komunikácia neslovanská filológia. Posledné roky žije najmä v New Yorku a trochu aj v Bratislave, píše po slovensky a po anglicky. Pravidelne prispieva do SME víkendov ým stĺpčekom Listy z New Yorku, jej ďalšie publicistické a prozaické texty vyšli v periodikách na Slovensku, v Amerike a vo Veľkej Británii. Toto je jej prvá zbierka poviedok.

Práve čítame Ivan Lehotský Murovaná drevenica Ivan Lehotský emigroval v roku 1968 do Švajčiarska, kde pôsobil ako pastorálny asistent a neskôr učiteľ. Na Slovensko sa vrátil v roku 1999. Je autorom "spomienkovej knihy na 31 rokov života vo Švajčiarsku", ktorá nesie názov Moje diery v ementáli. V Murovanej drevenici, ako autor sa sám priznáva, sledoval prepájanie starého, nemoderného, ale milého a toho nového, čo smeruje do budúcnosti. "Prvá časť Murovanej drevenice je predslov k ementálskej knihe a druhá časť je doslov v ementálskej knihe. Ten Ementál by sme mohli vsunúť doprostred," povedal Lehotský na krste knihy. "Vôbec to nie je milosrdný pohľad, je to dosť sarkastický pohľad," popísal knihu s tým, že sa však nepokúšal urážať. V knihe kritizuje slovenskú politiku, preto ju nazýva škaredou a hnusnou knihou, "lebo neberie vážne ctihodných slovenských politikov a porovnávam ich so švajčiarskymi". A aj keď má Slovákov a Slovenky rád, kritizuje určité slovenské vlastnosti. "Na jednej strane je to devótnosť, poníženie voči veciam, ktoré v mojich očiach majú hodnotu, také, že z cudziny, z Ameriky, ľudia potom híkajú, keď napríklad zistia, že som zo Švajčiarska. Vo Švajčiarsku ľudia varia takisto z vody ako všade na svete, možno len tie hrnce sú trochu vyblýskanejšie. Na druhej strane to je nabubrenosť, a síce, že keď sa niekomu snažím dať radu, jemný impulz, tak sa dotyčný nafúkne, že čo mu má nejaký emigrant dávať dobré rady. To je taká istá ambivalencia medzi poníženosťou a nafúkanosťou. Odráža sa to aj v politike," uviedol. Ako dodal, jeho sarkazmus sa môže niekomu zdať až aroganciou, no on taký v knihe rozhodne nie je.

Explodujúce sexuálne vzťahy. Neurózy a závislosti od výmyslu sveta. Opakované návštevy psychológov a psychiatrov, ktoré hraničia s absurdnom. Tragédie (aj antických rozmerov) miestami prešpikované humorom. Hlavná hrdinka, moderná Európanka, je na ceste hľadania vlastnej identity. V tejto divokej jazde je do veľkej miery určujúci jej ambivalentný vzťah s matkou. Autorka knihy ironizuje zaužívané metódy, ktorými sa ľudia snažia rýchlo a bez námahy vyriešiť svoje problémy a cestu vidí jedine v bolestnom ponorení sa do hĺbky. Nevyhýba sa pri tom tabuizovaným témam. Je to príbeh aj o tom, ako detstvo a vzťah s rodičmi predurčuje výber partnerov v dospelosti. Ide o sebaobnažujúcu spoveď, ktorá je sondou do generácie súčasných tridsiatnikov.

Dve priateľky, dva rozličné osudy. Veterinárka Alica je šťastne vydatá, má dve deti, sučku Doru, prácu, ktorá ju teší, a kopu snov. Ten najväčší z nich je cestovať a spoznávať iné krajiny, preto s manželom plánujú cestu po Európe. Novinárka Iveta je slobodná a bezdetná. Miluje svoju prácu, domček na kraji Bratislavy, psa Dána a výlety po okolí. K svojmu šťastiu chlapa ani dieťa nepotrebuje, ako s obľubou vravieva. Dve spokojné ženy. Cesty osudu sú však nevyspytateľné...

Katarína, Karolína a Karin jsou tři sestry, tři různé osobnosti. Karolína, prostřední ze sester, si občas připadá jako neviditelná. Není ani tak vzorná jako nejstarší Katka, ani tak vzdorovitá a problémová jako Karin. Po zklamání v lásce a stresujícím zážitku v práci se rozhodne od všeho odjet a začít nový život v Londýně. Tam potká tajemného cizince s kyticí žlutých růží a postupně mu propadá… Ale proč se k ní chová tak zvláštně? A co znamenají ty žluté růže?

Rozpustilý příběh s hromadou dobře míněných facek s vtipným nábojem, špetkou ironie a trochu jiskřivých dialogů, které zhltnete na jedno zakousnutí. Táňa má na muže vyvinutý šestý smysl. Vždy ji spolehlivě oznámí, kdy je čas vzít nohy na ramena a utíkat pryč. U sebevědomého Bruna se jí signalizační kontrolka nespustí. Nechat odejít pana Vyhlídnutého by byl životní omyl, a tak si umíní ho lapit za každou cenu. Ale předběhnout osud se nevyplácí. O tom se Táňa přesvědčí velmi brzy. Proč se její sny rázem rozplynou jako obláček dýmu? Kdo je ten skutečně „vyrobený“ muž pro Táňu?

Krčma – tepajúce srdce každej slovenskej obce. Miesto, ktoré je skutočným kultúrnym a osvetovým centrom a zároveň miesto, ktoré dokáže napísať tie najneuveriteľnejšie príbehy. Spolu s autorom sa vydáte na cestu unikátnym, no zaručene skutočným svetom ukrytým za barovým pultom, a niekedy aj pod ním. Pri čítaní tejto knihy možno dostanete chuť si vypiť, alebo naopak, s pitím okamžite prestať, no Milo nemilo vás zaručene nenechá chladným.

Dušan Mitana pokladá Zjavenie za „generačný román svojej generácie“. „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec „Zjavenie má u Mitanu mnohorakú podobu. Môže byť epifanickým zážehom, svedectvom o možnosti či nemožnosti metanoie ako procesu komplexnej premeny, eschatologickým stavom, synonymom tvorivosti. Z tohto hľadiska možno povedať, že Dušan Mitana napísal román ako svedectvo o „procese nenaplnenej premeny“. Príbeh premeny vo viere sa skončí napoly vážne a napoly ironicky...“ Peter Zajac

Hudobný skladateľ predstupuje pred renomovaný orchester, aby naštudoval skladbu, ktorá neexistuje. Prírodná žena, v syntetickom preoblečení, podniká trestné výpravy voči vaginálnym analfabetom. Mladý muž dokresľuje abstraktné maľby v galérii niekoľkými zručnými ťahmi, čím ich údajne zbavuje tajomstva. Šarmantná dáma s Alzheimerom zhromažďuje svoje preklady zahraničných textov v tajnej izbe, takže nikdy nebudú použité. Muž je potrestaný vo vykonštruovanom procese za to, čo nespáchal, nemieni potom niesť následky toho, čo spácha naozaj. Kazateľ mení víno na víno a neopatrne sa dožaduje otvorenia starého prípadu, ktorý aj po politickom prevrate zostáva zamínovaný.Kde je tu Boh?Ako to všetko súvisí s kultúrou smrti?Vrstvenie bizarností by bolo podozrivé, keby nemalo podozrivo veľa styčných bodov so životom v istej malej bezvýznamnej krajine...

Pútavo napísaná kniha prináša skutočné príbehy. Niektoré z nich sa síce nekončia šťastne, ale otvárajú nové obzory... „Keď sa pozerám vôkol seba, v mnohých ľuďoch... odhaľujem a tuším tie... rany, ktoré už možno nik nepozná, nad ktorými sa nikto neskláňa.... Na týchto stránkach som sa usilovala v takomto duchu pozerať na niektorých ľudí, opísať a priblížiť ich... Aby som ich pochopila, snažila som sa stotožniť s ich bolesťami... Preto som všetky príbehy písala v prvej osobe, akoby som ich v skutočnosti sama prežila.“ Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnene vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii však ponú-kajú nový rozmer – nádej.

Po tom, ako ju vyhodí zbitú na ulicu uprostred výnimočne studenej marcovej noci jej mafiánsky manžel Miro, zostane Irena Vikárová odkázaná na pomoc svojho dávneho milenca Sveťa. Vplyvný Miro jej ale znemožní, aby si našla prácu, a tak je na neurčitý čas nútená prijať neslušný návrh svojho právnika Alexa. Irena sa dáva dokopy, aby zosnovala pomstu manželovi. To jediné jej totiž zostalo. Mierne erotický príbeh s detektívnou zápletkou o tom, ako sa z nešťastia zrodí chuť po pomste, ako zaslepenosť pomstou prináša hriech, a ako aj napriek hriechu vznikne láska, lebo láska má vlastné pravidlá, a môže sa zrodiť aj pri Lekciách z nenávisti. Martina Monošová (1972, Trenčín), spisovateľka. Vyštudovala priemyselný dizajn na STU v Bratislave. Debutovala románom z prostredia opatrovateliek Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, zaujímavý trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny a román o výšinách a pádoch v živote speváčky Sladké sny. Autorka pracuje s interiérom a módou. Žije a tvorí v Pezinku. www.martinamonosova.sk

Iľu už nebaví dusiť sa v preplnenom dome lenivých ľudí, do ktorého sa privydala. Možnosti sú dve: prelomiť pasivitu príbuzných alebo ujsť. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Lucia Sasková zaujala čitateľskú verejnosť už debutovým románom Neznámych nemiluj, no ako jedna z najpopulárnejších slovenských autoriek sa etablovala až úvodnou časťou trilógie Zlatokopka (2013), šokujúco otvoreným, úprimným príbehom, ktorý bez príkras zobrazuje svet takzvanej spoločenskej smotánky, kde vládne honba za bohatstvom a kde je všetko na predaj – aj láska… V klenotníctve predávala diamantové šperky – najčastejšie zlatokopkám, ktoré prichádzali v sprievode svojich partnerov. Hoci tie mladé ženy spočiatku odsudzovala, po čase sa sama stala jednou z nich. Svojho o hlavu menšieho, no poriadne zazobaného „priateľa“ s plešinkou a bruškom pomenovala Chrústik. Zaplatil jej plastiku, aby mala vysnívané trojky, pery jej dal napichať botoxom, čo sa jej až tak nepáčilo, ale zato jej čoraz častejšie zveroval svoju zlatú kartu… Ak vás čo len trochu zaujíma svet zlatokopiek, neváhajte a začítajte sa!

Je možné prežiť príbeh zo sveta, o ktorom ste presvedčení, že neexistuje? Viete si predstaviť, že sa zotrú hranice medzi snom a skutočnosťou? Jedna žena. Jeden muž. Neovládateľná príťažlivosť. Prchavý úlet jedinej noci. Nenaplnená láska. Pripadá vám to ako klišé? Alebo ako začiatok presladeného ženského románu? V skutočnosti je však kniha Stratené nálezy všetkým, len nie inventárom červenej knižnice. Za prvé, ženy sú dve. Priateľky? Úsudok ponecháme na vás! Nepriateľky? Nuž, ale nie je náhodou nepriateľ v skutočnosti najväčším učiteľom? Za druhé: Láska nemusí byť nutne láska, ale nedobrovoľná voľba. Možno prekliatie. Alebo únikový východ. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Hranica medzi snom a skutočnosťou neexistuje. Ani medzi minulosťou a prítomnosťou. A budúcnosť? Máme nad ňou vôbec nejakú moc? Alebo sme len bábkami osudu? Odpovede sa dozviete, keď zhltnete druhý román Barbory Daxner. Hoci sa odohráva v prostredí šoubiznisu, nekonečných večierkov posypaných bielym práškom a povrchných známostí na jednu noc, nie je o tom, o čom sa domnievate. Presne tak, ako aj váš život. Či chcete, alebo nie. Hrdinovia románu Stratené nálezy neustále niečo nachádzajú, strácajú a potom znovu nachádzajú, aby to opäť stratili. A znovu našli. Lásku, sebaúctu, vlastný osud, priateľstvo, čas, poznanie. Hlavná hrdinka Nina, ktorá svoju prácu v redakcii ženského časopisu sama nazýva „drinou dievčaťa pre všetko", nečakane nájde osudového muža. Aby ho vzápätí stratila, a našla poznanie, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Rovnako ako táto kniha. Strhujúci román nie je len o láske, ktorá trvá stáročia, ale aj o sile priateľstva dvoch žien, o hudbe, ktorá pomáha nájsť domov, osudovosti okamihu, hĺbke zrady a relativite reality. Vypočítavosť si na jeho stránkach oblieka kabát priateľstva, odmietnutie má korene v strachu, láska sa stáva nedobrovoľnou voľbou, hrdinovia sa potkýňajú o náhody, ktoré náhodami nie sú a hranice medzi snom a skutočnosťou, minulosťou a prítomnosťou sa povážlivo stierajú. Román Stratené nálezy je okorenený prvkami mystiky a zimomriavky vyvolávajúceho napätia.

Retro-román o tom, ako sa mladí ochrancovia Prírody a našich vzácnych dejín stali v súboji s komunistickou mocou napokon vodcami Nežnej revolúcie. A ako ich tá revolúcia zomlela...

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

Kniha má podtitul: „Obrázok z posledných dňov pred svetovou válkou.“ Bola preložená do češtiny, nemčiny, poľštiny. Prvé vydanie má autorkino venovanie: „Československým ženám vo vlasti i za oceánom, zvlášte svojej drahej sestre Ľudmile, venuje z rodnej lásky Kristína Royová.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román Milovanie je zmesou vášne, lásky, vysnívaného života na pozadí toho reálneho, nevery, ktorá dávno prerástla do nekonvenčného vzťahu, neschopnosti rozhodnúť sa rozumom, poníženia a znášania dôsledkov, za ktoré môže bezhlavo zaľúbené srdce. Milenecký trojuholník Arianny Blakovej sa zmenil na začarovaný kruh. V spoločnosti newyorských mocných, ktorí sa snažia zachrániť mesto a vybudovať z neho biľagom násilností nepoškvrnené ihrisko pre slávnych a bohatých, sa odohráva jej osobná dráma. Flirt s Gavinom Silarom už dávno nie je nevinný, manželstvo so Samom vôbec nie je perfektné. Násilie ju, ako mnoho Newyorčanov, prekvapí tam, kde ho čakala najmenej, tak ako ju prekvapuje intenzita fyzického potešenia, uspokojenia a jednoduchosti lásky. Vyvrcholenie tohto príbehu potvrdzuje, že v živote robíme rozhodnutia, s ktorými sa potom musíme naučiť žiť. „V Milovaní ide predovšetkým o lásku. Jej nelogickosť a silu, ktorou nás zasiahne nepripravených“, hovorí o svojom najnovšom románe jedna z najúspešnejších slovenských autoriek Andrea Coddington a dodáva: „Otázka hlavných hrdinov znie, či jej otvoriť dvere a nechať ju prevalcovať všetko, čo celý život budujú alebo ju alibisticky nazvať „ošiaľom“ a premárniť jedinečnú, možno aj jedinú šancu. Ťažoba rozhodnutia je veľká, ale keď sú karty rozdané, vždy je všetko ľahšie. Tak alebo onak.“

Päť scenárov, päť koláží - to je iba päť príbehov stratených kdesi za ozvenou tichých hlasov, päť príbehov o tom, kto sme boli, a o tom, kto sme. Nič viac, ale ani nič menej v tejto knihe nenájdete. Oleg Pastier

„Práve v siedmom roku môjho manželstva stojím — a sedem, to je sväté numero. Premýšľam, ako by mal tomuto číslu ohľadom môjho manželstva viac svätosti dodať… ach — hútam — najlepšie ho zasvätím vyrozprávaním tragikomickej histórie — mojej ženby.“ Príbeh jednej svadby, ktorú takmer prekazil spor o farbu nevestiných svadobných šiat. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Autorka Dana Stankovičová vás vo svojej druhej knihe pozýva do malebnej rakúskej dedinky Sankt Gilgen, obklopenej očarujúcou nedotknutou prírodou. V nej sa odohráva ľúbostný príbeh z polovice 20. storočia, príbeh krásnej Elleny, ktorej osud neblaho spečatil vlastný otec, a preto musí neraz ochutnať slanosť sĺz. Tie s ňou, ako jediné a na rozdiel od ľudí, hrajú čestnú hru. Slzy totižto vždy vedia, kedy majú prísť – vtedy, keď je človeku najhoršie, aby mu uľavili. Všetky Ellenine trápenia sa zmenia vo chvíli, keď jej cestu skríži ambiciózny Gregor. Obaja od prvej chvíle pociťujú niečo neznáme, čo ich k sebe silno ťahá. Rovnako nečakane, ako sa Ellene zmenil život po dosiahnutí prahu dospelosti, sa v nej začína prebúdzať dosiaľ nepoznaná láska. Je však táto láska dostatočne silná, aby prekonala všetky prekážky a aby Ellena mohla splniť sen smaragdových očí, ktoré sú pre ňu od narodenia také príznačné?

V hlave sa mi okamžite premietli Danove slová: „Ženy vždy najskôr uveria svojim partnerom, až potom kamarátkam. Aj v prípade, ak majú pravdu. Vy ženy sa potrebujete najprv popáliť, zatiaľ čo my muži sme iní. Neuverí ti a bude po priateľstve.“ Toto som fakt počuť nechcela. Bola som totiž rozhodnutá. Porozprávať sa so svojou najlepšou kamoškou a otvoriť jej oči. Mala ich zaslepené strateným šťastím a láskou k otcovi svojho dieťaťa. Už som sa na to nemohla mlčky ďalej prizerať. Mala som dôvod, dokonca aj dôkazy, ale nevedela som sa zbaviť podvedomého strachu z toho, ako to celé dopadne. Čo ak mal Dano predsa len pravdu?

Ondreja Kalamára poznám ako majiteľa viacerých kalamárov(básnického, prozaického, aforistického aj filmovo-scenáristického). Na Kontrole cestovných lístkov spolupracovali všetky - postaralo sa o to jeho šikovné pero. Prerátal som aj matematickú rovnicu so sto vrabcami. Aj tá sedí. Pri čítaní tejto knižky sa nikto nebude nudiť. Ľubomír Feldek „Doktorka Lívia je taká skvelá, že občas sa mi zdá, akoby bola skutočná… Ako život, ktorému som sa stal. Ako tento rukopis," Kalamárův text mi připomněl Hrabalovy povídky, v nichž také nacházíme poezii v těch nejvšednějších příbězích, jež denně prožíváme. Čtivost a šťavnatost jednotlivých stránek umocňuje aforistické vidění světa, které ukazuje náš život jakoby přes vypouklá skla. A to, jestli máme platný cestovní lístek na svůj život se ukáže až dojedeme na konečnou. Takže kontrolor jízdenek má smůlu! Alois Marhoul

Príbeh o láske, vyrovnávaní sa so stratou a o tom, že najťažšie zápasy sú tie, čo sa odohrávajú v našom vnútri. On. Motorkár telom aj dušou, verný svojmu klubu a svojim zásadám. Má presnú predstavu o tom, ako má jeho život vyzerať, a je presvedčený, že svoju budúcnosť drží pevne v rukách. O pár mesiacov sa žení. Ona. V deň, keď jej otec tragicky zahynie, stratí nielen jeho, ale aj samu seba. Ani po dvoch rokoch nevie, kto vlastne je, no jedným si je istá: vie rozoznať, čo je správne a čo nie. Nie je pre ňu ťažké určiť, do ktorej kategórie patrí snúbenec jej novej kamarátky. Keby záležalo na nich, ani jeden by toho druhého netúžil stretnúť. Ibaže sa stalo. Ako sa Júlia vyrovná so skutočnosťou, že svet nie je čierno-biely a medzi dobrým a zlým jestvuje tisíc odtieňov? Je nevera neverou, až keď je fyzická, alebo sa začína už v mysli? A bude vôbec Adam ochotný vzdať sa všetkého, čo si vybudoval, a vykročiť do neznáma?

Café Hyena, tradičná kaviareň v centre Bratislavy, v ktorej sa miešajú turisti so štamgastami a milencami. Kniha o tom, aké dôležité je odprevádzať a chrániť milované bytosti. Zvlášť na ceste petržalským bludiskom. Zvlášť potom čo z neho nenápadne vytratil minotaurus.

Boris je bývalým kriminalistom a úspešným autorom detektívok. Cez Vianoce ho opustila priateľka, pretože chcela viac, no jemu vyhovujú nezáväzné vzťahy. A do toho svet zotročila korona. Strach z nákazy ho presvedčí zavrieť sa na dlhé týždne v domácej karanténe. Predstavuje si, že bude písať, cvičiť, recenzovať, no zrazu sa mu v ničom nedarí. Pri dvoch rukopisoch sa zasekol na trinástej kapitole, a tak sa oddáva spomienkam, alkoholu a vyhľadávaniu známostí na internete, aby mal niečo v zálohe, keď blázinec okolo korony skončí.