Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí je zameraný na hmotnoprávne aj trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Znalecké dokazovanie tvorí neodmysliteľnú súčasť dokazovania v trestnom konaní. Nielen v zmysle výsluchu znalca či čítania znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, ale aj v širších súvislostiach hmotnoprávnych aj trestno-procesných. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti (napr. otázky príčetnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu) alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Neraz ide o zložité odborné otázky, ktoré nemôžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy posúdiť sami a ktoré si vyžadujú odbornú (vedeckú) analýzu či expertízu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, pretože zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá sa týka akéhokoľvek dôkazu vrátane znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Trestno-procesné hľadisko znaleckého dokazovania, samozrejme, zahŕňa aj ďalšie trestno-procesné aspekty dokazovania, ktoré sa týkajú napríklad zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predkladaný výber zo súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto i niektoré ďalšie hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Právnikovi, ktorý sa venuje trestnému právu, môže pomôcť zorientovať sa v dôkazných súvislostiach v trestných veciach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy, znalci či rôzni experti.

Publikácia zahŕňa výber 55 súdnych rozhodnutí zahŕňa relevantné, systematicky usporiadané tematické okruhy týkajúce sa svedka a jeho výsluchu v trestnom konaní. Ide napríklad o povinnosť mlčanlivosti, právo svedka odoprieť výpoveď, zákaz výsluchu svedka, zákonnosť a kontradiktórnosť výsluchu svedka vrátane ústavno-právnych štandardov kontradiktórnosti výsluchu svedka. Tieto situácie priamo súvisia s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, ďalej prítomnosť advokáta pri výsluchu svedka, rozpory vo výpovediach svedka a čítanie zápisníc o jeho predchádzajúcej výpovedi (výpovediach), krivú výpoveď a krivú prísahu, či špecifické prípady výsluchov svedkov, ako napríklad výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov, výsluchov utajených svedkov či agentov. Výsluch svedka patrí k najčastejšie vykonávaným dôkazným prostriedkom, ktorý sa vykonáva prakticky v každej trestnej veci. Osoba svedka, ktorá svojimi zmyslami vnímala relevantné skutočnosti tvoriace predmet dokazovania v konkrétnej trestnej veci, je prameňom dôkazu. Jej výsluch zasa dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého vypočúvajúcemu sprostredkuje (odovzdá) informácie dôležité pre trestné konanie, ktoré pre orgány činné v trestnom konaní a súdy majú z hľadiska dokazovania dôkaznú hodnotu. Výpoveď svedka je preto dôkazom, ktorý výrazným spôsobom prispieva k objasneniu trestného činu a zisteniu jeho páchateľa, ktorému tak môže byť uložený spravodlivý trest. Tento výber judikatúry a súdnych rozhodnutí obsahuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektorých krajských súdov.

Monografie poskytuje podrobný přehled o nejdůležitějších právních normách a institucích Evropské unie v oblasti trestního práva. Ve druhém vydání autoři reagují na rozvoj práva Evropské unie a na nové instituty, které právní úprava přináší nebo konkretizuje (např. projekt evropského veřejného žalobce nabyl od prvního vydání konkrétních podob). V úvodu se kniha zabývá obecnými otázkami: zasazením trestněprávních norem do systému práva Evropské unie, historickým vývojem procesu europeizace trestního práva, vlivu Lisabonské smlouvy na tento proces či vztahem evropských trestněprávních norem a ochrany lidských práv. Druhá část je věnována otázkám unijního trestního práva hmotného, konkrétně pak jednotlivým druhům kriminality, jež jsou předmětem trestněprávní regulace i v rámci evropského práva. Autoři v jednotlivých kapitolách analyzují právní stav postihující takováto jednání v České republice a konfrontují jej s normami práva unijního. Tato část obsahuje také novou kapitolu o trestní odpovědnosti právnických osob. Další část se zaměřuje na unijní trestní právo procesní. Zabývá se aktuálními tématy mezinárodní justiční spolupráce, evropského zatýkacího rozkazu, zajištění majetku a důkazů v rámci Evropské unie, procesních práv obviněného a ochrany obětí trestných činů či problematikou Schengenského prostoru. Poslední část se věnuje unijním orgánům, jež koordinují justiční a policejní spolupráci ve věcech trestních. Jednotlivé kapitoly přibližují fungování těchto institucí, důvody a historii jejich vzniku, působnost a jejich možný budoucí vývoj. Publikace je příspěvkem do rozsáhlé a relativně roztříštěné problematiky unijního trestního práva a jeho vztahu k trestnímu právu České republiky. Může se stát východiskem pro další zkoumání a zároveň inspirací pro legislativní a aplikační praxi, případně také pro studenty právnických fakult.

Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 423/2020 Z. z.. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe.

Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch. Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (bola zrušená nariadením č. 596/2014), ktorej predchodcom bola smernica Rady 89/592/EHS o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií (bola zrušená smernicou 2003/6/ES). Uvedená právna úprava EÚ bola doplnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach zneužívania trhu a súvisiacich trestnoprávnych otázok. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru SR. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

Predkladaná publikácia zhromažďuje rozhodnutia súdov týkajúcich sa ukladania sankcií v trestnom konaní. Napriek skutočnosti, že ukladanie trestu či ochranného opatrenia je imanentnou súčasťou odsudzujúceho rozsudku, je táto problematika dosiaľ spracovaná pomerne okrajovo. Spracovaná judikatúra sústreďuje svoju pozornosť prednostne na trest odňatia slobody. Výberom predkladaných rozhodnutí súdov sa zostaviteľ usiloval reagovať na najčastejšie interpretačné problémy, s ktorými zápasí súčasná aplikačná prax. Osobitne v tejto súvislosti vyniká problematika poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, problematika vykladania zákonných kritérií na mimoriadne zníženie trestu alebo výklad zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Následne sa pridružuje problematika ostatných trestov či vybraných ochranných opatrení. Autormi predkladaných rozhodnutí sú prednostne súdy v Slovenskej republike. V prípade vybraných trestov alebo ochranných opatrení boli použité aj rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže vzájomný prienik právnych úprav v oblasti trestného práva je do dnešného dňa pomerne obsiahly. Publikácia svojím obsahom napomôže jednotlivým právnickým profesiám, ako aj študentom práva lepšie porozumieť zákonným kritériám na ukladanie sankcií v trestnom práve a súčasne pomôže priblížiť aktuálne názorové prúdy týkajúce sa vybraných interpretačných problémov aplikačnej praxe.

Překlad učebnice práva východořímského císaře Iustiniana z počátku 6. století n. l. Učebnice, která byla používána až do 18. století, se věnuje především římskému soukromému právu, obsahuje také informace o trestním právu i obecné právní principy a seznamuje s myšlenkovým bohatstvím odkazu římské právní vědy. Myšlenkové bohatství římského práva ovlivnilo již nesčetné množství generací právníků. Poskytovalo poučení a inspiraci soudcům, advokátům i tvůrcům zákonů. Již tradičně také zprostředkovává studentům právnických fakult první intimnější kontakt s právem. Právě systematika a propracovanost právního řádu starověkého Říma umožňuje budoucím juristům proniknout do zákoutí právní vědy, pochopit fungování práva v jeho celistvosti a především se naučit právnicky myslet. Informace o římském právu, které jsou studentům, a nejen jim, předkládány, jsou přitom trestí ze zákoníků, odborných spisů římských právníků či pramenů literární povahy. Tyto prameny a ještě mnohé další, jako například epigrafické památky či papyrologické nebo numismatické artefakty, obsahují relevantní informace vztahující se k tomuto právnímu řádu. Jen výjimečně však máme možnost studovat římskoprávní text dochovaný v úplnosti a bez mezer. Jedním z nich jsou právě Institutiones seu Elementa, jak zní úplný název učebnice východořímského císaře Iustiniana I. z roku 533 n. l., jejichž překlad je tímto laskavému čtenáři předkládán. Můžeme se tedy, stejně jako studenti práv na sklonku antiky, postupně seznamovat s jednotlivými oblastmi římského soukromého práva, obdivovat provázanost jeho institutů i formulační schopnosti autorů. Přestože byly justiniánské Instituce napsány teprve na začátku 6. století n. l., byly od samotného počátku zamýšleny jako učebnice práva, a proto obsahují celou řadu údajů vztahujících se k předchozím dobám. Proto je také můžeme číst jako průvodce po životě antického Říma, který nám zprostředkovává autentický obraz každodenního života obyvatel tohoto starověkého státu.

Trest povinnej práce predstavuje jednu z trestnoprávnych sankcií, konkrétne jeden z druhov trestov, ktoré je možné v zmysle trestnoprávnej úpravy ukladať páchateľom trestných činov – fyzickým osobám. Jeho uloženie sa obmedzuje výhradne na fyzické osoby, no uloženie trestu povinnej práce je možné tak v prípade dospelých, ako aj v prípade mladistvých páchateľov (s určitými modifikáciami). Ide o jeden z alternatívnych trestov, konkrétne ide o alternatívu ku krátkodobému trestu odňatia slobody, resp. o jednu z alternatív, ktorá je súdu dostupná v prípade menej závažných trestných činov (prečiny s hornou hranicou trestu odňatia slobody do 5 rokov, ak súčasne na dosiahnutie účelu trestu je tento trest dostačujúci). Problematika trestnoprávnych sankcií predstavuje jednu z kľúčových tém trestného práva ako takého. Sústavne je to jedna z aktuálnych tém, keďže trestné činy a tresty predstavujú kľúčové pojmy trestného práva. Predkladané komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone trestu povinnej práce si za cieľ kladie ucelene a interdisciplinárne spracovať pohľad na možnosti využívania tohto druhu alternatívneho trestu – trestu povinnej práce a súčasne identifikovať jeho kritické, problematické časti a navrhnúť možnosti riešenia. Pre porovnanie autorky súčasne uvádzajú stručný exkurz do českej trestnoprávnej úpravy, ktorá je v niektorých aspektoch síce rovnaká, no v iných sa zásadnejším spôsobom odlišuje. Publikácia je určená nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach ako odborná teoretická aj aplikačná pomôcka na lepšie zorientovanie sa v základných aj hĺbkových oblastiach výkonu trestu povinnej práce.

Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 214/2019. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe.

Uznávaný odborník spracoval základy kriminalistiky vo všeobecne prístupnej - zrozumiteľnej forme ako učebnicu pre špeciálne odborné školy, resp. ako študijný materiál pre prípravu členov súkromných bezpečnostných služieb.

Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (do roku 2009 Súdneho dvora Európskych spoločenstiev) v trestných veciach sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. No otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci (hmotnej alebo procesnej). Teda ak vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, napríklad ústavný alebo najvyšší, narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami trestného práva na úrovni Európskej únie pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku/otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc“. Publikácia je súborným dielom aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v trestných veciach. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

Predkladané komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone väzby reaguje na aktuálnu trestnú politiku v Slovenskej republike, v ktorej inštitút väzby má síce povahu ultima ratio, no v konkrétnych prípadoch, pri existencii konkrétnych ustanovení Trestného poriadku, je opodstatneným a nutným zaisťovacím opatrením. Dôvodnosť tak intenzívneho zásahu do základných ľudských práv a slobôd, s akým sa väzba spája, je daná podstatou konkrétnych väzobných dôvodov a záujmom na riadnom zistení skutkového stavu, prejednaní veci za prítomnosti obvineného a záujmom zabrániť obvinenému pokračovať v trestnej činnosti, páchať ďalšie trestné činy, alebo dokonať tie, ktoré pripravoval, alebo ktorými hrozil. V nadväznosti na posledné novelizácie je to aj záujem na dôslednej ochrane pred terorizmom a teroristickými trestnými činmi. Prehľadné, interdisciplinárne komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone väzby si kladie za cieľ poskytnúť čitateľovi nielen základný prehľad a orientáciu v jednotlivých otázkach, ktoré súvisia s trestnoprocesným zaisťovacím inštitútom, s inštitútom väzby, s výkonom väzby, ale zároveň aj detailný prehľad, ktorý prepája jeho trestnoprávne, kriminologické, správnoprávne a pracovnoprávne aspekty. Komentár vytvára ucelený pohľad na výkon väzby, na práva a povinnosti obvinených vo väzbe a na obmedzenia, ktorým sú povinní sa podrobiť. Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. Poskytuje tak pohľad aj na praktickú stránku a realizáciu niektorých ustanovení zákona. Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach ako odborná teoretická i aplikačná pomôcka na lepšie zorientovanie sa v základných aj hĺbkových oblastiach výkonu väzby. Vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na účely vysokoškolského vzdelávania v príslušných odboroch.

Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním ustanovuje základné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine. Upravuje možnosti ich využitia pre konkrétne štátne orgány (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže aj orgány colnej, resp. finančnej správy) v rozsahu ich pôsobnosti. Upravuje požiadavky na použitie informačno-technických prostriedkov z hľadiska technického. Venuje sa povoľovaciemu mechanizmu a pamätá aj na možnosť ich využitia v časovej tiesni bez predošlého súhlasu zákonného sudcu. Použitie týchto prostriedkov viaže na konkrétny cieľ, ktorý sa týmto sleduje, a zároveň na splnenie podmienky subsidiarity a nutnosti, resp. nevyhnutnosti. Upravuje možnosti nakladania so získanými údajmi (informáciami) alebo inými výstupmi, možnosti ich použitia v konaní pred príslušným orgánom vrátane trestného konania. Pre prípady nezákonného použitia ustanovuje, hoci len rámcovo, právny základ pre vyvodzovanie zodpovednosti. Okrem toho zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním obsahuje aj kontrolný mechanizmus zo strany externého subjektu – Komisie a Národnej rady SR. Týmto spôsobom sa vytvára systém garancií ochrany práv dotknutých osôb a súčasne aj systém záruk pred neoprávneným či nezákonným používaním takto intenzívnych inštitútov. Predkladané komentované spracovanie zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním reaguje na aktuálne spoločenské podmienky a nové výzvy, pred ktorými štáty v 21. storočí stoja, ako aj na nové úlohy, ktoré sa spájajú s technickým, technologickým a informačným rozvojom. Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. V kontexte ochrany garantovaných práv a slobôd sú načrtnuté ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a výkladová judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dohliada na dodržiavanie ustanovení dohovoru. Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach, no vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na vysokoškolské vzdelávanie v príslušných odboroch.

Příprava nového trestního řádu je aktuální otázkou, kterou se trestní právníci zabývají posledních dvacet let. Přitom snahy o rekodifikaci trestního práva procesního provázejí náš právní řád již od doby vzniku Československa před téměř sto lety. Tato kniha nabízí náhled do jedné z rekodifikačních etap, tzv. právnické dvouletky, jejímž cílem bylo etablování komunistického režimu a zavedení práva odpovídajícího principům lidové demokracie. Stěžejní část je věnována detailnímu popisu a analýze postupu legislativních prací a jejich výstupům. Pomocí archivního výzkumu se kniha snaží odpovědět na otázku, zda bylo možné v tak krátké době připravit kvalitní trestní řád, a v této souvislosti, zda je možné se dnes inspirovat tehdejší organizací rekodifikačních prací. Současně kniha nabízí přehled přijaté právní úpravy trestního řízení, která se na jedné straně stala první jednotnou právní úpravou na československém území, avšak současně spolu s trestním zákonem z roku 1950 umožnila zneužití trestních předpisů jako nástroje politické perzekuce.

Zareagovali sme na poslednú novelizáciu Trestného zákona a spracovali úplné znenie trestného kódexu. Pre prehľadnosť je za každým novelizovaným ustanovením pôvodné znenie (v rámiku). Trestný zákon v úplnom znení sme vydali v obľúbenom a praktickom vreckovom vydaní.

Publikácia je zameraná na komplexné porovnanie trestných činov proti životu a zdraviu v starom a v rekodifikovanom Trestnom zákone. Prichádza v období, keď väčšina odbornej verejnosti ešte nie je v rekodifikácii tejto problematiky úplne zorientovaná. Preto kladie dôraz na nové trestnoprávne inštitúty, akým je napríklad úkladná vražda. Teoreticky ich analyzuje a súčasne poskytuje návod na ich praktické posudzovanie. Publikácia je určená najmä sudcom, advokátom, prokurátorom a vyšetrovateľom, no má čo povedať i širšej odbornej verejnosti. Užitočné informácie môže tiež poskytnúť laikom, ktorí majú záujem rozšíriť svoj všeobecný prehľad o oblasť, najmä násilných, trestných činov proti životu a zdraviu.

Hledání adekvátních forem postihu trestné činnosti mladistvých dlouhodobě patří mezi důležitá a často diskutovaná témata v rámci trestního práva. Tato monografie nabízí podrobnou a kritickou analýzu současné české právní úpravy sankcionování mladistvých, která je obsažena v zákoně o soudnictví ve věcech mládeže. Pozornost je přitom zaměřena nejen na hmotněprávní formy sankcí ukládaných mladistvým pachatelům, tedy na výchovná, ochranná a trestní opatření, ale také na odklony, které mohou být využívány v řízení proti mladistvým. Autoři identifikují problematické prvky této právní úpravy a navrhují jejich řešení de lege ferenda. Česká právní úprava sankcionování mladistvých je posuzována také prostřednictvím její komparace s vybranými úpravami zahraničními. Pro tyto účely byla vybrána rakouská, německá, a to zejména s ohledem na příbuznost těchto právních systémů, a dále úprava anglická a francouzská, které rovněž obsahují některé inspirativní prvky. Hlavní přínos této monografie lze spatřovat v podrobné analýze efektivity sankcionování mladistvých v praxi českých soudů pro mládež. Autoři pro tyto účely využili jednak statistické údaje vztahujících se k sankcionování mladistvých a jednak provedli vlastní empirický výzkum v praxi. Ten spočíval v analýze reprezentativního vzorku trestních věcí mladistvých pachatelů odsouzených v roce 2008, jež byla realizována prostřednictvím studia trestních spisů vedených v těchto věcech. Následně byla zjišťováno, zda byli mladiství zahrnutí do výzkumného vzorku v navazujících letech (konkrétně v letech 2008–2013) odsouzeni pro novou trestnou činnost. Tímto způsobem byly tedy získány spolehlivé údaje o efektivitě sankcionování mladistvých z hlediska prevence recidivy. Publikace nabízí detailní analýzu těchto údajů, např. v závislosti na druhu uložené sankce, na druhu spáchané trestné činnosti či na trestní minulosti mladistvých. Rozbor statistických údajů a výsledků empirického průzkumu je podkladem pro konkrétní podněty směřující k efektivnější aplikaci současné právní úpravy. Díky tomuto praktickému zaměření může být publikace přínosem pro všechny osoby, které se podílí na realizaci trestního řízení proti mladistvým, ať již jde o soudce, advokáty, státní zástupce, policisty, probační úředníky či úředníky orgánu sociálně-právní ochrany dětí

Proces demokratizácie a transformácie prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba a budovanie demokratického právneho štátu kladú nové a nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Preto sme sa rozhodli prísť na trh s Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou, v znení neskorších predpisov. Do rúk sa Vám dostane už VII. vydanie po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 91/2016 Z. z. Kniha je doplnená znovelizovaným zákonom o výkone trestu odňatia slobody s komentárom (zákon NR SR č. 475/2005 Z. z.) a znovelizovaným zákonom o výkone väzby s komentárom (zákon NR SR č. 221/2006 Z. z.).

Učebnice vymezuje základní principy zvláštní části trestního práva hmotného takovým způsobem, aby si studenti osvojili jeho základní teoretické instituty a to ve spojitosti s ním bezprostředně souvisejících právních odvětvích, na které normy trestního práva odkazují a ze kterých vycházejí problémy aplikační praxe. Díky tomu budou po prostudování tohoto textu disponovat znalostmi o celkové koncepci zpracovávané problematiky, jakož i praktickými dovednostmi při interpretaci a aplikaci právních předpisů v daném právním odvětví. Učebnice je prioritně určena pro studenty bakalářských či magisterských forem studia na právnických fakultách. Z hlediska jejího obsahu a způsobu zpracování je však samozřejmě použitelná i pro studenty vysokých škol tzv. neprávnického směru, studenty středních škol a fakticky pro jakoukoli neprávnickou veřejnost, která by se chtěla se zpracovávanou problematikou blíže seznámit. Právní úprava obsažená v následujícím textu odráží právní stav platný a účinný k 1. 1. 2015.

Monografia sa zaoberá vybranými zásadami trestného konania v kontexte spravodlivého trestného procesu, ktorý je ústredným motívom celej publikácie. Autori sa snažili o výber tých zásad, ktoré majú na realizáciu spravodlivosti v trestnom procese podstatný vplyv, a sú preto pre čitateľa najzaujímavejšie. Prvá kapitola obsahuje rozpravu o zásade kontradiktórnosti trestného konania ako piliera spravodlivého trestného procesu. Druhá kapitola sa zaoberá zásadou nemo tenetur se ipsum accusare („zákaz donucovania k sebaobviňovaniu“ alebo „nikto nie je povinný obviňovať sám seba“). Tretia kapitola obsahuje dišputu o zásade prezumpcie neviny a jej uplatnení v praxi. Autori okrem teoretického základu spracúvajú aj judikatúru súdov, a to či už z dielne vnútroštátnej, alebo medzinárodnej. Monografia osloví najmä odbornú verejnosť, či už z radov praktizujúcich právnikov (vyšetrovateľov, sudcov, prokurátorov, advokátov), alebo právnikov z akademickej sféry, ale pre svoj obsah a spôsob výkladu bude zrozumiteľná aj pre každého, kto sa nejakým spôsobom podieľa na priebehu trestného konania u nás.

A kötetből az olvasó megismertheti a Kádár-rendszer, az úgynevezett szocialista társadalom bűntársadalmi sajátosságait. Bűnügyek, bűnözők és bűnök által mutatunk be egy rendszert, melyben milliók így vagy úgy, de megtalálták a helyüket. Ez felér annak a tükörnek a megtisztításával, amelybe nem szeretnének belenézni. Az ugyanis, hogy miként bűnözünk, arról is beszél, milyen titkokat őrzünk. Stricik, prostituáltak, szobáztatók, kocsmárosok, tartótisztek, rendőrök olyan logisztikát és kreativitást igénylő folyton mozgó rendszert hoztak létre közösen, amelyet szereplői sem láthattak át – bár ők is működtették.  A könyvben az olvasóval betérünk jó pár lokálba, ott leszünk a betöréseket megtervező italozásokon, és a zsákmány elpasszoláskor is. Ahogyan fel is nyomkodjuk egymást a rendőrségen, de szigorúan „jóbaráti alapon.” Lekövetjük, hogy a szocializmusban műkincsekkel csencselni vagy postát rabolni éppúgy (technikai) tudást igényelt, mint a hibákból építkezve rájönni, hogy ki is az elkövető. Megannyi életellenes bűncselekményről, darabolásról, lopásról, vérben és testnedvekben úszó pillanatokról nem kívánt tudomást venni „a szocialista tudat”, holott a tudatalattiban jelentős erők mozogtak. Ezeket is felszínre hozza, és bemutatja ez a könyv.

A 2019-es év talán legnagyobb könyves szenzációja, a Maffiózók mackónadrágban című bestseller szerzője, a távozó indexes oknyomozó újságíró, Dezső András újabb alvilági történetek feltárására szánta rá magát. Ezúttal a magyarországi kokainpiac és a drogban úszó elit világába ad betekintést. Vajon élnek-e Magyarországon kokainbárók, vagy a hazai nagyágyúk csak kispályások a világ többi országának kereskedőihez képest? Hol helyezkednek el a magyar bűnözők a világ kokaintérképén? Mennyi pénzt szakít egy magyar drognagykereskedő és hogyan dolgozik egy díler? Honnan és hogyan jut be Magyarországra a kokain és miért elsősorban a felső tízezer vagy éppen a celebek és a politikusok körében népszerű? A szerző – aki az olvasóval megismerteti az első magyar kokainkirály történetét is – kutatómunkája során ismét elmerült az alvilágban és a felvilágban is, megtörtént eseteknek járt utána, hogy bemutassa, milyen is a „magyar kóla”.  

Michael Finkelt, a New York Times újságíróját 2002-ben kirúgták a laptól, miután meghamisította egy oknyomozó riport bizonyos részleteit. Miközben arra várt, hogy elbocsátását az újság nyilvánosságra hozza és karrierje végleg romba dőljön, nyugtalanító hírt kapott. Egy Christian Longo nevű fiatalembert, akit saját családja meggyilkolásáért köröztek, elfogtak Mexikóban, ahol új személyazonosságot vett fel: azt állította, ő Michael Finkel a New York Timestól. Finkel természetesen azonnal felkereste Longót, hogy megismerje az igaz történetet – ezzel bizarr és bensőséges kapcsolat vette kezdetét, az újságírói munka pedig szép lassan hátborzongató macska-egér játékká alakult. Részben emlékirat, részben krimi, részben mea culpa: az Igaz történet mélyen személyes történet gyilkosságról, szeretetről, megtévesztésről és az igazság bizonytalan természetéről. A könyvből 2015-ben játékfilm készült James Franco és Jonah Hill főszereplésével.

A nagy per, amely ezer éve folyik, s mégsincs vége című történeti munkáját a híres-hírhedt tiszaeszlári vérvád perről, amelyet a mai kor olvasójának Simoncsics Péter professzor – aki egyébként szerkesztője is a könyvnek – segít befogadni tudós, de élvezetesen közérthető tanulmányában.Tiszaeszláron 1882. április 1-én eltűnt egy 14 éves szolgálóleány, Solymosi Eszter. Egy faluban, ahol szinte mindenki ismeri egymást és ritkán történnek egetverő dolgok, ez bizony nagy hír, megmozgatja kicsinyek és nagyok fantáziáját. A helybéli zsidó hitközség metszőjének alig ötéves kisfia és a falusi bíró szomszédban lakó húga 12 éves leányának és pajtásainak gyermeki fantáziálásából kapott lábra a hír, hogy a Peszach-ünnepére készülődő zsidók vették vérét Solymosi Eszternek. A valóságmagva ennek a borzasztó vádnak annyi, hogy a kisfiú látta, amint hetekkel korábban elhalt csecsemőhúgának testét szülei megmosták, mielőtt koporsóba tették volna, (a csecsemőhalál, mondhatni, közönséges esemény volt még akkoriban), s ezt elcsacsogta a szomszéd leányoknak, akiknek szájáról kelt szárnyra szüleik gonosz befolyásolására a rituális gyilkosság vádja a faluban. Íme a vérvád genezise, amelyet a folklorisztikus felfogás nemzedékeket átfogó voltában szemlélhetünk.

Učebnica „Trestné právo procesné. Osobitná časť“, spĺňa kritéria vysokoškolskej učebnice. Jej obsah je uspôsobený ob-sahutej časti predmetu trestné právo procesné, ktorá sa zaoberá skúmaním a výkladom právnej úpravy priebehu jednotlivých častí a štádií trestného konania, ako aj skúmaním a vysvetľovaním medzinárodnej spolupráce v trestných a spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Učebnica prezentuje systematizovaný súbor a výklad poznatkov k jednotlivým otázkam uvedenej časti trestného práva procesného, pričom vychádza predovšetkým z aktuálnej právnej úpravy predpisov trestného práva procesného a ich uznávaného výkladu. Jej vydanie obohatí odbornú trestnú literatúru na Slovensku a prispeje k zvýšeniu kvality výuky trestného práva procesného.

Monografia Zákonnosť v trestnom práve predstavuje prvé ucelené vedecké dielo vzťahujúce sa k predmetnej oblasti skúmania. Jej hlavným účelom je priniesť tak odbornej, ako aj laickej verejnosti všeobecný pohľad na princíp zákonnosti v zmysle jej právnoštátneho chápania, teoretickoprávnych východísk, a taktiež praktických aspektov uplatňovania v rámci normatívnej činnosti slovenského zákonodarcu a aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Monografia sa neobmedzuje iba na zákonnosť z pohľadu orgánov verejnej moci, ale zohľadňuje taktiež realizačnú stránku princípu trestnoprávnej zákonnosti vzťahujúcu sa k súkromným subjektom trestného konania (najmä obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi trestného činu). Aj napriek snahe autora o čo najkomplexnejší pohľad na princíp zákonnosti v trestnom práve bolo objektívne nemožné vyčerpať zvolenú tému, ktorej rozsah je determinovaný už len samotnou existenciou právnej normy ako fundamentálneho prvku celého systému práva. Autor monografie je však presvedčený, že poznaním a správnou aplikáciou formulovaných vedeckých záverov je možné analogicky riešiť aj iné parciálne situácie, ktoré v rámci monografie nie sú explicitne zohľadnené.

Predkladaný výber 63 súdnych rozhodnutí je zameraný na rôzne aspekty týkajúce sa väzby. Celá zbierka je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí. Zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Verím, že tento výber súdnych rozhodnutí pomôže čitateľovi získať lepší prehľad a orientáciu v judikatúre slovenských súdov, a tým aj vo výklade niektorých otázok týkajúcich sa väzby. (doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.)

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami. Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je to napríklad použiteľnosť záznamu v inej trestnej veci, pri agentovi je to napríklad otázka právomoci agenta, konkrétne zákonné podmienky policajnej provokácie. Právne vety, ktoré tento výber súdnych rozhodnutí zahŕňa, preto čitateľovi môžu poskytnúť minimálne základnú orientáciu či prehľad v relevantnej judikatúre vrátane riešení konkrétnych aplikačných problémov týkajúcich sa problematiky informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. V procese dokazovania sa orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy môžu neraz ocitnúť v dôkaznej núdzi, v ktorej takpovediac bežné dôkazné prostriedky, akými sú napríklad výsluchy, nevedú k dosiahnutiu účelu trestného konania, ktorým je náležité zistenie trestných činov, aby ich páchatelia mohli byť spravodlivo potrestaní. V takýchto situáciách, ak nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ šetrnejšími dôkaznými prostriedkami, alebo ak by dosiahnutie tohto cieľa bolo podstatne sťažené, a za splnenia príslušných zákonných podmienok, im Trestný poriadok umožňuje použiť prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie – informačno-technické prostriedky (napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (napríkladagent). S prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie sú nevyhnutne spojené zásahy do základných práv a slobôd, najmä do práva na súkromie, preto predkladaný výber súdnych rozhodnutí čitateľovi ponúka základný prehľad rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, z komparatívneho hľadiska aj Najvyššieho súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto judikatúra predovšetkým obsahuje relevantný výklad práva na súkromie a základné zásady, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Výber 56 rozhodnutí k výkladu práva na súkromie a základným zásadám, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami.

Samotné tematické zameranie monografie evokuje jej prierezový charakter... Osobitné ocenenie patrí argumentačnej presvedčivosti, s akou autor formuluje prezentované názory na jednotlivé parciálne problémy. prof. JUDr. Sergej Romža, PhD. Autor zpracoval téma v odborné literatuře na Slovensku nepříliš často zpracovávané, které je nepochybně mimořádně aktuální, neboť příčinný vztah mezi jednáním a následkem je jedním ze základů trestní odpovědnosti pachatele. prof. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D. Z hlediska obsahové kvality dosahuje práce výtečné úrovně. To má svůj základ v širokém okruhu odborné literatury, z níž autor ve své práci vychází a v níž je bohatě zastoupena i literatura zahraniční. doc. JUDr. Filip Ščerba, Ph.D.

Veľký komentár k zákonu o TZPO prináša podrobné komentáre jednotlivých ustanovení k časovej verzii zákona k júlu 2021. Analyzované sú všetky paragrafové ustanovenia, ktoré sú zároveň doplnené o teoretické poznatky. Postupne je analyzovaná hmotnoprávna časť, ako aj procesnoprávna časť či ďalšie relevantné ustanovenia zákona. Prezentované teoretické poznatky pomôžu čitateľom lepšie pochopiť postup prijímania trestnej zodpovednosti právnických osôb do nášho právneho poriadku, ako aj samotnú potrebu zakotvenia tohto inštitútu. Trestná zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaným inštitútom, ktorému je v podmienkach Slovenskej republiky venovaná pozornosť už viac ako desať rokov. Hlavným účelom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je vytvorenie trestnoprávneho mechanizmu postihovania protiprávnej činnosti právnických osôb a ich následného sankcionovania trestami či ochrannými opatreniami, ktoré sú právnym následkom protiprávneho konania právnickej osoby.