Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu -od jari až do konca zimy. Je to Veľká noc a zvyky roľníkov a pastierov, zvyky letného slnovratu až po predvianočné a vianočné obdobie, novoročie a fašiangy. Monografia ľudovej kultúry Liptov - rodinné a kalendárne obyčaje je pekná, veľkoformátová kniha s množstvom fotografií, plnofarebná, s kvalitnou grafickou úpravou.

Publikácia Ľudový odev na Kysuciach vznikla za účelom zhmotnenia a priblíženia ľudového odevu v regióne Kysuce.

Ľudová pletená – paličkovaná čipka bola oddávna súčasťou tradičného odevu žien v Liptove. Nosili ju na čepcoch, ktoré ako pokrývka hlavy boli znakom vydatých žien. V regióne bolo niekoľko obcí, v ktorých sa čipkárky venovali pleteniu čipiek a vyhotovovali ich aj pre ženy z iných dedín. Tam, kde sa uchoval tradičný ľudový odev bol jeho súčasťou aj čepiec s čipkou s charakteristickými pletenými vzormi. Pre celý región boli typické mnohopárové husto pletené pevné čipky s rôzne pomenovanými vzormi. Čipkárky plietli čipky na podložke v tvare gule a používali drevené zdobené paličky. Liptovská paličkovaná čipka sa stala inšpiráciou pre viaceré textilné výtvarníčky na Slovensku a v zahraničí, ktoré pôvodnými technikami vytvárajú moderné odevné a interiérové doplnky a textílie. Publikácia je bohato ilustrovaná fotografiami ľudových a moderných čipiek. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Umocněte tajemnou atmosféru Vánoc a prožijte nejkrásnější svátky v roce naplno: Stavěním betlému nejen necháte ožít půvabný lidový zvyk, ale také zažijete nejcennější společné chvíle s rodinou. Sestavování této krásné a nenáročné vystřihovánky se mohou účastnit všichni od nejmladších po nejstarší: děti si smysluplně ukrátí chvíle čekání na Ježíška a dospělí prožijí radost z tradiční výzdoby bytu i možnosti předat znalosti svým ratolestem či zavzpomínat.

Když jsme obdrželi milý rukopis Kamily Skopové v roce 2004, netušili jsme, jakou tradici vánočních knížek s ním otevíráme. Od té doby vychází tato drobná knížka téměř každoročně ve stále se zvyšujícím nákladu. Čím si Vánoční svátky získaly zájem čtenářů? – Vánoční publikace Kamily Skopové (1944), výtvarnice a folkloristky, žijící v malé roubence na Vysočině u Hlinska, zpřítomňuje atmosféru českých Vánoc skrze téma, jež je v rámci vánočních zvyků dodnes u nás nejživější – tj. téma sváteční kuchyně. V poutavě psaném povídání o tom, co servírovali naši předci na vánoční stůl, s jakými zvyky a tradicemi, najdeme i praktické vánoční recepty, aktualizované na dnešní běžně dostupné suroviny. Knížku doprovází autorka jemnými ilustracemi. Není tedy divu, že na Vánoční svátky navázala postupně celá série autorčiných knížek, mapující svátky a obyčeje velikonoční, rodinné a také svět dětských her a radostí.

Publikace připravená k nedožitým 80. narozeninám choreografky, tanečnice a pedagožky Aleny Skálové, svým uměleckým působením spojené především s pražským souborem Chorea Bohemica, seznamuje poprvé souhrnně kulturní, uměleckou ale i širší veřejnost s touto výraznou osobností české kultury. Alena Skálová svým živým dílem ovlivnila pohled na lidové taneční umění tím, že sáhla hluboko k jeho historickým kořenům a objevila nová, dosud neznámá témata a umělecké zdroje. V jejich choreografickém a jevištním zpracování uplatnila svůj mimořádný choreografický talent a umělecký cit. O tom svědčí velké úspěchy její tvorby nejen u nás, ale i v zahraničí. Kniha přináší v bohatém výběru a chronologickém uspořádání fotodokumentaci choreografické tvorby Aleny Skálové, doplněnou vzpomínkami spolupracovníků a přátel ze všech období jejího života a všech jejích činností a výběrem z dobových kritik a dokumentů včetně textů Aleny Skálové. Editor textové části Viktor Bezdíček, editor obrazové části Helena Pěkná.

Pokoj, láska, porozumenie, modlitba i spomienky na tradície a to, čo z nich pretrvalo do súčasnosti. Spoznávanie vlastných koreňov cez zvyky, vinše a koledy predvianočného i vianočného obdobia.

Vydajte sa spoznať krásu našich ľudových tradícií, zavítajte spolu s nami do rozmanitých kútov Slovenska a nájdite jeho poklady ukryté v čarokrásnej prírode a ľudových obyčajoch. Obaja autori, otec a syn, spolu prechodili Slovensko krížom-krážom a zhromaždili i zdokumentovali výnimočné miesta našej krajiny spolu s ľudovou kultúrou z desiatok slovenských dedín a dediniek. Objavovali krásy prírody, miest, hradov a zámkov, ale nezabudnuteľné boli pre nich predovšetkým stretnutia s ľuďmi a ich spomienkami. Kniha, ktorú práve držíte v rukách, je nielen ich spoločnou výpoveďou, ale aj pozvánkou obdivovať a spoznávať krásy Slovenska a život jeho ľudí. Vďaka nej sa môžete zoznámiť so slovenskými obyčajmi a obradmi, ktoré ľudí sprevádzali počas celého roka, spoznať rozmanité svadobné tradície, starobylé ľudové remeslá i piesne a riekanky, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie.

Slovensko odeté do krásy. Slovensko má byť na čo hrdé. Po prvýkrát u nás vychádza unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha - plná jedinečných fotografií - vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim deťom a vnúčatám. Obdivujte spolu s nami bohatstvo Slovenska. Publikácia je rozdelená na kapitoly podľa regionálnej mapy krojov, ktorá rešpektuje etnografické rozdelenie našej vlasti. V 19 kapitolách nájdete kroje z týchto oblastí: KYSUCE, ŽILINSKÁ OBLASŤ, POVAŽIE, LIPTOV, SEVERNÝ SPIŠ, JUŽNÝ SPIŠ, ŠARIŠ, PODJAVORINSKÁ OBLASŤ, PONITRIE, POHRONIE, HOREHRONIE, ZÁHORIE, TRNAVSKÁ OBLASŤ, MALOKARPATSKÁ OBLASŤ, TEKOV, PODPOĽANIE, HONT, NOVOHRAD, GEMER - MALOHONT Bohatá zbierka krojov Jany Kucbeľovej obsahuje vzácnosti z nášho národného dedičstva. Každý kúsok má nesmiernu historickú a kultúrnu hodnotu, ktorú zachytil Peter Brenkus na fascinujúcich fotografiách. V knihe okrem zaujímavých historických faktov spoznáte aj životné príbehy jednotlivých krojov, osudy ich nositeľov či výrobcov. "Je to kniha o mojej záľube, o mojom zberateľstve a o výsledku tejto celoživotnej vášne, ktorou je zbierka krojov. Je v nej aj časť môjho vlastného života, kus srdca, nehasnúca túžba po poznaní, hlboká vášeň objavovať a napokon bezhraničná láska k všetkému, čo súvisí s krojmi a odievaním v minulosti," napísala Jana Kucbeľová o svojej knihe. Láska ku krojom a ľudovej kultúre sa u nej rozvinula už v detstve, pretože vyrástla na detvianskych lazoch v Krňom. V roku 1991 otvorila v Detve predajňu ľudovoumeleckých výrobkov PARTA - Slovenské ľudové umenie, ktorú neskôr rozšírila o krajčírsku dielňu a výrobu krojov a liturgických textílií. Dnes šije kroje, je autorkou mnohých výstav, koncertov a programov počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Úchvatné fotografie v knihe sú dielom známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa. Jeho vášňou je fotografovanie tanca, vážnej hudby a folklóru, ktorému sa intenzívne venuje odmlada. Dlhé roky bol exkluzívnym fotografom súborov Lúčnica, SĽUK, tanečného divadla Bralen a viedenského hudobného telesa Klangforum. V roku 2000 získal v súťaži Czech Press Photo v dvoch kategóriách prvú a tretiu cenu, vydal množstvo publikácií, vystavoval vo Viedni, v Grazi, Sydney, Štrasburgu, Budapešti, New Yorku, vo Varšave a v Berlíne. Kniha je v podstate náhradou za výstavu časti kompletných krojov, ktoré dosiaľ Jana Kucbeľová zozbierala, a ide vskutku o pozoruhodnú a veľmi hodnotnú zbierku. Upozorňuje na niektoré prvky, ktorých získanie ju najviac potešilo, ale miestami spomenie aj tie odevné kusy, čo sa jej napriek úsiliu získať nepodarilo. Všetku tú krásu vkusne nasnímal fotograf Peter Brenkus, ktorý plne rešpektoval dokumentačný prístup. Pre milovníkov krojov, etnoštýlu, ľudovej kultúry či jednoducho krásy bude táto publikácia určite nevšednou lahôdkou. prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc., Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda najväčším prínosom je úplne nový výber fotografií. Autorka okrem predmetov zo súkromných zbierok zberateľov prezentuje vo svojom diele fotografie zbierkových predmetov z Balneologického múzea v Piešťanoch, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne, Slovenských národných múzeí v Bratislave a v Martine, Etnografického múzea, Múzea Červený Kameň v Častej, Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Záhorského múzea v Skalici a Západoslovenského múzea v Trnave. Unikátne fotografie dopĺňa aj zoznam značiek džbánkárov alebo dielní, v ktorých bola fajansa vyrobená. Publikácia vychádza v rovnocennej, dvojjazyčnej slovensko-anglickej mutácii.

Kniha Tradície na Slovensku je zaujímavým čítaním pre celú rodinu o pôvode, vývoji a význame našich bohatých tradícií. V prvej časti ponúka pútavé informácie o rodinnom zvykosloví, o narodení dieťaťa, svadbe i o úmrtí, o pôvode zvykov a obradov aj o tom, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo. Druhá časť knihy prechádza štyrmi ročnými obdobiami a oboznamuje s výročnými zvykmi a obradmi. Súčasťou knihy je receptár s tradičnými jedlami, ale aj mnoho piesní, riekaniek a pranostík. Autorkou knihy je slovenská etnografka Zora Mintalová Zubercová. Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšli knihy Vianoce na Slovensku a Pečieme na Vianoce.

Úžasná kniha plná kultúrneho dedičstva našich predkov prichádza medzi čitateľov. Snúbi sa v nej spevavosť nášho národa s tradíciami a šikovnosťou našich prastarých mám, ktoré vyrábali nádherné čepce, dokonale sa hodiace k slovenským krojom. Platí tu odveká múdrosť, čo iný kraj, to iný mrav, iné nárečie aj iné kroje. A to všetko v jednej jedinej publikácii, ktorú pre vás zostavili Ľubomír Feldek, Katarína Vavrová a Bernard Herstek. Výber piesní: Ľubomír Feldek Ilustrácie: Katarína Vavrová Notácia: Bernard Herstek

Majster literatúry faktu podáva strhujúci epos o jedinečnom slovenskom fenoméne – drotárstve. O obžive, remesle, kumšte a umení. Ale aj o spôsobe života a životnej filozofii ľudí z najchudobnejších krajov Slovenska – z Kysúc a zo Spiša. O častom trápení, občasných radostiach, podnikateľských úspechoch i pádoch drotárov, ktorí pracovitosťou, podnikavosťou a nadaním ukázali svetu, že v krajine pod Tatrami žijú ľudia hodní povšimnutia a úcty. Z prácne poskladanej mozaiky informácií poskladal príbehy drotárov, ktorí s krošňou pochodili svet, založili v zahraničí často úspešné fabriky, i ich nasledovníkov, umeleckých drotárov. „Ide o dielo nielen dokumentárne, ale aj literárne, umelecké, čítavé, pútavé a presvedčivé...“ Ladislav Ťažký

Dílo sepsané podle starobylých záznamů Lóží zámořských. Vyňato v přesném znění z Andersenových Konstitucí z r.1723, vydaných Velikou lóží Yova. Na její žádost sepsal James Anderson (1680-1739) Konstituce Svobodných zednářů, včetně Starých povinností Svobodných zednářů, v nichž shrnul zásady a povinnosti svobodných zednářů (vycházejíce zřejmě ze spisů starších). Tyto dokumenty, tvořící základ Královského umění, byly vytištěny r.1723. Andersonova syntetická formulace zednářského učení vychází z rané křesťanské tradice evangelijního solidarismu, mystiky rosekruciánství a pod. Základem zednářské doktríny je humanismus, univerzalistické nábožensko-filosofické učení, jehož ústřední ideou je nastolení všeobecné spravedlnosti, solidarity a bratrství. Ve Starých povinnostech ožívají specifickým způsobem požadavky mravního rigorismu a perfekcionismu, jež ve svém díle formuloval J.A. Komenský.

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového podania, takže mu môžeme ďakovať za spoľahlivé pramene pre poznanie ľudových tradícií. Národopis zo Zlatého fondu SME.

Život a tradície slovenského ľudu sa nedajú opísať jednoducho, aby obsiahli jednu či hoci desiatky kníh. K tomu treba tisíce strán, aby sme sa s nimi oboznámili. Veď čo dedina, to rôzne zvyky, obyčaje, odevy, piesne i jedlá. Táto útla knižka približuje niektoré regióny Slovenska zobrazením ich typických vzorov výšiviek, ktorými si krášlili svoje odevy a obydlia, aké pripravovali typické jedlá a spievali svoje piesne, ktoré patrili k danému regiónu. Autorka prevyšívala niekoľko autentických vzorov a vystavila na niekoľkých výstavách. Z nich vyšiel podnet na napísanie tejto knihy, aby si ich záujemca mohol preniesť pre svoj účel aplikácie na odev alebo ozdobný predmet. Aby sa pokúsil vrátiť do kuchýň starých materí tradičnými receptami jedál a popritom si mohol pospevovať piesne, ktorý k tomu kraju patria. Cieľom knihy bolo potešiť oko a pohladiť dušu čitateľa a možno prebudiť chuť k šíreniu tradičných vzorov ďalej.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby prichádza s novou publikáciou Krpce autoriek Petry Jarošovej a Nory Čechmánkovej. Publikácia vychádza v edícii Pramene, ktorá je doplnkovou literatúrou k praktickým príručkám z edície Škola tradičnej výroby a remesiel. Autorky vďaka prepojeniu teórie, výskumov, ale aj praxi práce s kožou prinášajú ucelený pohľad na históriu nosenia tohto druhu obuvi a poukazujú na rozmanitosť tvarov i regionálnych typov krpcov nosených na území Slovenska. Publikácia s anglickým resumé môže slúžiť ako podklad pre štúdium tejto časti tradičného odievania alebo ako zdroj informácií pre ďalšie výskumy.