Jój, to neexistovalo, aby boli v dedine dve rovnaké výšivky. To som často počúval, keď som sa v slovenských dedinách pýtal, aká je pre nich typická výšivka. To by žena neprežila, keby jej suseda vyšla na ulicu s rovnakým vzorom. Každá musela byť iná a jedinečná. A to je presne ten dôvod, prečo sa mi slovenské výšivky tak páčia. Hoci mala každá dedina svoje typické tvary, farby, techniky či používané

Rodinné zvyky, slávnosti a tradície v našej ľudovej kultúre. Narodíme sa do rodiny.Vyrastáme v rodine. Svadbou zakladáme novú rodinu. Rodina nás sprevádza starnutím a uchová si nás v pamäti, keď navždy odídeme. Napriek tomu, že slovenská rodina za posledných sedemdesiat rokov prekonala nemalé zmeny, neprestala byť trvalou hodnotou dnešného človeka. Postavenie rodiny v súčasnom myslení nadväzuje na

Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu -od jari až do konca zimy. Je to Veľká noc a zvyky roľníkov a pastierov, zvyky letného slnovratu až po

Ľudová pletená – paličkovaná čipka bola oddávna súčasťou tradičného odevu žien v Liptove. Nosili ju na čepcoch, ktoré ako pokrývka hlavy boli znakom vydatých žien. V regióne bolo niekoľko obcí, v ktorých sa čipkárky venovali pleteniu čipiek a vyhotovovali ich aj pre ženy z iných dedín. Tam, kde sa uchoval tradičný ľudový odev bol jeho súčasťou aj čepiec s čipkou s charakteristickými pletenými vzormi.

Když jsme obdrželi milý rukopis Kamily Skopové v roce 2004, netušili jsme, jakou tradici vánočních knížek s ním otevíráme. Od té doby vychází tato drobná knížka téměř každoročně ve stále se zvyšujícím nákladu. Čím si Vánoční svátky získaly zájem čtenářů? – Vánoční publikace Kamily Skopové (1944), výtvarnice a folkloristky, žijící v malé roubence na Vysočině u Hlinska, zpřítomňuje atmosféru českých

Pokoj, láska, porozumenie, modlitba i spomienky na tradície a to, čo z nich pretrvalo do súčasnosti. Spoznávanie vlastných koreňov cez zvyky, vinše a koledy predvianočného i vianočného obdobia.

Vydajte sa spoznať krásu našich ľudových tradícií, zavítajte spolu s nami do rozmanitých kútov Slovenska a nájdite jeho poklady ukryté v čarokrásnej prírode a ľudových obyčajoch. Obaja autori, otec a syn, spolu prechodili Slovensko krížom-krážom a zhromaždili i zdokumentovali výnimočné miesta našej krajiny spolu s ľudovou kultúrou z desiatok slovenských dedín a dediniek. Objavovali krásy prírody, miest,

Slovensko odeté do krásy. Slovensko má byť na čo hrdé. Po prvýkrát u nás vychádza unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha - plná jedinečných fotografií - vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda

Kniha Tradície na Slovensku je zaujímavým čítaním pre celú rodinu o pôvode, vývoji a význame našich bohatých tradícií. V prvej časti ponúka pútavé informácie o rodinnom zvykosloví, o narodení dieťaťa, svadbe i o úmrtí, o pôvode zvykov a obradov aj o tom, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo. Druhá časť knihy prechádza štyrmi ročnými obdobiami a oboznamuje s výročnými zvykmi a obradmi. Súčasťou

Úžasná kniha plná kultúrneho dedičstva našich predkov prichádza medzi čitateľov. Snúbi sa v nej spevavosť nášho národa s tradíciami a šikovnosťou našich prastarých mám, ktoré vyrábali nádherné čepce, dokonale sa hodiace k slovenským krojom. Platí tu odveká múdrosť, čo iný kraj, to iný mrav, iné nárečie aj iné kroje. A to všetko v jednej jedinej publikácii, ktorú pre vás zostavili Ľubomír Feldek, Katarína

Dílo sepsané podle starobylých záznamů Lóží zámořských. Vyňato v přesném znění z Andersenových Konstitucí z r.1723, vydaných Velikou lóží Yova. Na její žádost sepsal James Anderson (1680-1739) Konstituce Svobodných zednářů, včetně Starých povinností Svobodných zednářů, v nichž shrnul zásady a povinnosti svobodných zednářů (vycházejíce zřejmě ze spisů starších). Tyto dokumenty, tvořící základ Královského

Prečo dievčatá na sviatok Lucie búchali varechami na kurín? Prečo gazda na jar vkladal do prvej brázdy škrupinky z vajca? Prečo sa na svätého Jána nemalo vynášať z domu mlieko? Komu z rodiny patrilo stehno z martinskej pečenej husi? Odpovede aj na tieto otázky nájdete v knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, ktorá na jednej strane ponúka zasvätený súhrn základných informácií

Publikácia z edície Tradícia dnes predstavuje jedinečné dielo profesora Oskára Elscheka, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským etnomuzikológom a etnoorganológom. Kniha vo veľkom formáte s názvom Slovenské ľudové hudobné nástroje včera a dnes je určená každému, kto by sa chcel ľudovým hudobným nástrojom na našom území venovať ako výrobca, inštrumentalista alebo odborný pracovník. V predmetnej práci

Publikácia prináša obraz o osobitej oblasti výtvarnej tradície na Slovensku označovanej ako ľudové umenie. Tradície, ktorej gro bolo ukotvené predovšetkým v roľnícko-pastierskej kultúre, ale vzťahovala sa aj k vidieckemu prostrediu malých mestečiek. Jej charakteristickou črtou bola dekoratívnosť, vychádzajúca z hlboko zakorenenej potreby prostých ľudí po skrášľovaní vecí, ktorými sa obklopovali. Príznačnú

Skladacia mapa kroje Slovenska (1:500-tisíc) na jednej strane prináša ilustrácie postavičiek v tradičných mužských a ženských odevoch v 24 slovenských regiónoch. Menšie mapky zobrazujú územia podľa typov mužského tradičného odevu (plátenný, súkenný, keprový), typov ženského tradičného odevu (rubášový, košeľový) a podľa druhov tradičnej obuvi (kožené pantofle, súkenná obuv a krpce, krpce). Na druhej