Rozsiahly výber básní Milana Richtera v preklade do angličtiny, španielčiny, nemčiny, francúzštiny, nórčiny a švédčiny, ako aj "základný" výber jeho básní v slovenčine, doplnený ukážkami z prekladov do slovanských jazykov a do exotických jazykov (hebrejčina, čínština). Básne zaradené podľa jazykov sú sprevádzané fotografiami z autorovho archívu. Nechýbajú ani úvodné eseje či medailóny autora v príslušnom jazyku.

Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža. Kniha je bohato ilustrovaná výtvarnými dielami arménskeho výtvarníka Surena Mesropyana. Vydalo vydavateľstvo Artem.

Vajanský bol lepší básnik ako prozaik. O tom by rád čitateľa presvedčil aj tento náš po starom povedané výbor z jeho lyrickej poézie. Kým voči Vajanského próze sa autori nasledujúcich generácií vyhraňovali zväčša polemicky, na jeho poéziu nadvä zoval aj taký básnický virtuóz ako J. Jesenský. Vtip, konverzačná ľahkosť, ale aj nepatetické vyjadrenie smútku či parnasisticky dokonalé sonety, to všetko nám odhaľuje umelecky pôsobivú i osobnostne príťažlivú podobu tejto mnohostrannej a protirečiv ej osobnosti.

Zbierka básní je autorkinou prvotinou. Vo Vykrivení absentuje ústredný motív, no jednoliatu atmosféru si udržiava od prvej po poslednú stranu. Jakúbekovej poéziu možno považovať za experiment kompozície a nenápadne vsunutého mechanického automatizmu. Kritika zbierku nazvala pálčivou výpoveďou o zakriveniach súčasného sveta, spoločnosti, indivídua a netušených zákutiach ľudskej psyché. Filozofický kontext, z ktorého autorka neustále čerpá, sa spája s dômyselným využitím psychologického rozptylu a umne zvoleného skúsenostného komplexu. Neopomínajúc iróniu a cynizmus, ktorý má autorka nepochybne v obľube, tieto texty poskytujú mnohostranný zážitok na úrovni kognitívnej, emocionálnej, etickej a axiologickej.

Nová básnická zbierka Jána Zambora Brána je poctou básnikom, ktorí ho sprevádzajú na ceste hľadania: Jánovi Hollému, Ivanovi Kraskovi či Macuovi Bašóovi, ktorého prekladal. Temné obrazy rozpadávajúceho sa sveta, rodičovského domu, smrť matky, vojnové besnenie či jáchymovské príbehy väzňov a popravených, "katalógy hrôz, obludnosti človeka a ideológie" podľa dokumentácie Rudolfa Dobiáša, všetko je "podopierané" čistotou prírody, krajinou ako katarziou, stravujúcou všetky formy zla. Zamborova nežnosť voči faune i flóre je podobou ekologickej lásky. Emblematickou básňou, zasvätenou Kraskovi, je báseň Kräääää, venovaná návšteve bývalého cukrovaru v Klobukoch, kde Ivan Krasko pracoval ako chemický inžinier. Báseň je plná nehybnosti kedysi rušného sveta, z ktorého sa stalo "chaotické skladisko" mimo prevádzky, lietajú nad ním havrany ako svedkovia vymierania. Napriek skepse videného továreň pôsobí ikonicky ako hieroglyfické miesto, zhustený vesmír človeka, pokúšajúci sa povzniesť sa späť do božského poriadku. Návrat k možnému prapočiatku nesie v sebe katarziu sebapoznávania básnika. Jednou z najexistenciálnejších básní zbierky je Poučný príbeh o blúdení, vademékum autora, podľa ktorého kto nájde cestu, ktorou prišiel, vstupuje do vyššej formy slobody. Povaha Zamborovho básnenia je ikonizácia bytia v zmysle zviditeľňovania neviditeľného vo veciach i ľuďoch. Je to poctivá a úprimná knižka.

Básne si nekladú za cieľ používať zložité a vycifrované slová, ale plynulo a zrozumiteľne prejaviť to, čo sa v autorovom vnútri skrýva a čo je navonok v uponáhľanej dobe neviditeľné. Schopnosť pozastaviť sa a rozmýšľať, prejaviťv svoj cit a tak si skrášliť svoj život. Ulahodiť svojej duši a zobudiť telo, vypovedať o vnútorných pocitoch.

Popredný predstaviteľ duchovno-kresťansky orientovanej poézie darúva sebe i slovenskej kultúrnej verejnosti jedinečnú knihu, ktorá rekapituluje bás¬nickým spôsobom, čo a ako prežil. Unikátny tvorivý zámer napísať lyrickú autobiografiu vyplynul z pocitu, že pri životnom jubileu – osemdesiatinách – nastal čas „všetko podstatné akosi znova zosumarizovať, podčiarknuť a zrátať“. V úvodnom slove knihy autor ďalej vysvetľuje: „Zmyslel som si pospomínať na výrazné momenty, ktoré ma poznačili od celkom včasného veku, ba vlastne od narodenia, a ktoré ma sprevádzali peripetiami odvíjajúcej sa osobnej skutočnosti. ... Predsavzatie nadobudlo, napodiv, priam závratný objem, zrodilo sa z neho päť hrubých zväzkov básní viazaných spoločným titulom Pútnikova kapsa, kníh formálne absolútne netypických pre poetickú tvorbu, ale pritom plných tej najosobnejšej poézie.“

Milan Hamada, významný historik staršej literatúry a zároveň jeden z najintegrálnejších kritikov slovenskej literatúry 20. storočia, sa ujal neľahkej úlohy - zostaviť knižný výber z tvorby mimoriadne talentovaného, no značne kontroverzného básnika Vo jtecha Mihálika (1926 - 2001), ktorý vstúpil do slovenskej literatúry po druhej svetovej vojne. Eruptívna zmyslová obrazotvornosť, jemné intelektuálne verše preniknuté modernou spiritualitou a nekonvenčná, expresívna básnická reč sú pre mladého Mihálika charakteristické.

Pavel Urban (1973) vyštudoval filozofiu, estetiku a postgraduálne dejiny výtvarného umenia. Je autorom viacerých kultúrnych projektov a výstavných koncepcií ako kurátor. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero významných ocenení. Jeho prvotinou bola básnická zbierka Obrázky z raja (2005). Potom nasledovali Vínny duet (2006) a Ab imo pectore /z hĺbky srdca/ - táto zbierka vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v roku 2008. Aj nové útle dielko Kacírske rekvizity dokumentuje, že Pavel Urban sa vyprofiloval ako autor impresívnej lyriky. Svojou poetikou sa však významne líši od svojej prvotiny či nasledujúcich zbierok. Ako poznamenáva v doslove Peter Mišák „vydarené uchopenie poetickej témy (filozofia, životný postoj, vzťah – ľúbostný i priateľský) prezrádza nielen literárnu a autorsko-básnickú skúsenosť, ale aj – a už bolo načase – skúsenosť životnú, čo je na predkladaných textoch osobitne cenné.“ P. Urban svojím osobitým pozorovateľským talentom, jednoduchosťou formy, kvalitou umeleckej výpovede i schopnosťou sprostredkovať vnímaný zážitok čitateľovi sa presvedčivo a oprávnene posúva medzi špičku slovenských poetov a tým aj do širšieho povedomia milovníkov poézie.

Jozef, veselý i smutný ako každý iný, prežil pády i vzostupy nové, nečakal však, že prekvapí ho osud, že mu do života vkročí choroba tichá, a bojovať s ňou musí. Ako zvládne ten boj? Aká bude jeho cesta? Aké myšlienky sa mu v hlave hmýria? Víťazom len jeden môže byť. Kto však? Choroba tichá, či život, čo pomaly končí sa? Veršovaný príbeh Jozefa Kolibeckého Krok od večnosti je plný emócií a dojemných vyznaní.

Kniha "Hora a jej Líška" je symbolom symbiózy môjho totemového zvieraťa a miesta, kde žije- jej Hory. Horu nemožno ohraničiť do priestoru či času. Hora je miesto grandiózne ako svätyňa, tiché, vľúdne, ale aj drsné a ničivé. Hora je nepredvídateľná. Hora ľudí toleruje, ale nevyhľadáva. Každá Hora má svoju Líšku. A Líška... aj keď v nej veľa krát blúdi, predsa k nej patrí, a navždy k nej privinie. "Potichu jej šepkám Zblízka : Budem aká chcešno stále Líška"

Zbierka je pokusom o autentickú, miestami až chirurgickú reflexiu seba a sveta, pričom oba póly v básnikovom chápaní splývajú. Poetika bez metafor a exaltovaných obrazov sa vyznačuje strohosťou a snahou verbálne pomenovať to, čo nám ešte hranice jazyka umožňujú, prípadne odkázať k tomu, čo leží za touto hranicou. Autorovo videnie sveta je poznačené citlivosťou voči bolesti, ktorú vníma ako konštantnú vlastnosť existencie spoločnú pre všetkých. Zbierkou autor plynule pokračuje v poézii, ktorou sa prezentoval už v predchádzajúcej zbierke Akoby niekto nahlas mlčal (Petrus, 2013). Knihu, ktorú vyšla v edícii TILIA, možno vnímať aj ako denníkové faximile bohato ilustrované akvarelmi, ktoré autor namaľoval na Srí Lanke.

Autorka v knihe „Zbierka básní skutočného života“ prináša niekoľko intímnych, emotívne ladených básní, ktoré predstavujú rozličné obdobia života. Ústrednou témou je láska, a to v rôznych podobách, v ktorých ju poznáme. Pri čítaní zbierky vás zaujmú nie len autorkine originálne myšlienky, ale aj svojský štýl ich vyjadrovania, ktorý kolíše medzi tradičnou a modernou poéziou. Básne, udalosti, ako i samotné postavy v nich sú reálne tak, ako sám život. Stačí mať dobrú náladu, zmysly pozorovateľa, chuť bádateľa a vaše srdcia sa im otvoria samé.

V knižke Verš na notovej osnove predkladá poetka Blanka Poliaková milovníkom poézie verše, ktoré vznikli z očarenia piesňami, poéziou a osobnosťou Leonarda Cohena, kanadského básnika, pesničkára a maliara. "Mnohí si piesne Leonarda Cohena pohmkávajú. Patrím k nim. Pokúsila som sa cez slovo nazrieť do duše tejto mimoriadne zaujímavej osobností,“ povedala autorka.

Ján Martin není slovenský Charles Bukowski, on je zrcadlo. Nás všech. Kolik je v člověku pěkného, tolik je v něm i ošklivého.. Z Martonových naturalistických básní pryští touha chytat se kořenů. Špinavých od hlíny, nahnilých, zapáchajících ale živých.Kdo nepřijme Martonova slova, nie čistý, je pouze vychovaný.

Zbierka básní opisuje krásy i ťarchy onoho sveta ta hore, smeje sa i spomína na osudy ľudí, zapletených do tejto predivnej konštalácie nekonečných vrcholov.

Druhá básnická zbierka autora Jána Badáňa (1967), prináša výber z básní, ktoré neboli doteraz publikované.

Básnická zbierka: Úryvok: Si moje nebo stal si sa chlebom z lásky Keby si nebol tak zem i nebo utkali by ťa z básní Ty moje nebo Tajomstvo také vzácne Nad tebou v tebe celá tvár zeme radostne žasne ... To je tá malá, františkánska „bosá básnička“. Nefalšovaná. Nepredstieraná. Rýdza. Utkaná čistým srdcom.

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný verš Mariána Milčáka má zvláštnu poetickú, niekedy až prorockú dikciu. Jeho verše nezobrazujú, ale hlásajú, pričom autor v nich uplatňuje svoju nevšednú imagináciu a pozoruhodnú erudíciu. Súčasťou knihy je hodnotiaca štúdia, ktorej autorom je Ladislav Šimon.

Štefan Cifra prichádza so zbierkou poézie Čo s takým človekom? s cyklami Stretnúť niekoho a Človek v živote (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014). V prvej časti prináša básnické štúdie pováh, vlastností a chýb v správaní človeka, skúma svet okolo seba, krehkosť citu a empatie... Cifra sa ukazuje ako prísny moralizátor, skúmajúci vinu, hriech, ublíženie, žiarlivosť, strach, sebanenávisť a bolesť... Jeho básne sú napísané s pátosom čistého človeka a hľadača. Druhá časť zbierky prináša záznamy životných situácií, udalostí, často zlomových, ako je narodenie či smrť dieťaťa pre rodiča, ale aj osudy reálnych či historických osobností, ktorých charizmatický odkaz dodnes osvecuje. Vďaka majstrovskému narábaniu poetickými a jazykovými prostriedkami Cifrove verše evokujú silný dojem, a to nielen v zobrazovaní predmetného, ale najmä pocitového, emotívneho a myšlienkového sveta. Autor už si v prvej zbierke Odrieknutý svet z roku 2001 našiel charakteristický rukopis, ktorý druhá zbierka Čo s takým človekom?, napísaná v rokoch 2001 až 2014, potvrdzuje a cizeluje. Ide o špecifický spôsob písania, o poéziu mysliteľskú, uvažujúcu, múdru, ktorá zodpovedá rukopisu vyzretého básnika.

Zažil/a si alebo zažívaš sklamanie v láske? Máš sen naplniť svoje túžby a nájsť znova pokoj a radosť? Pochybuješ o tom, či by Ti zmena priniesla šťastie? Máš pocit, že nemáš dostatok síl pre zmenu? V tom prípade určité odpovede možno nájsť v tejto knihe. Ide o pokračovanie príbehu o láske a na rozdiel od predošlej knihy Srdcu všetko prenechaj, tentokrát vo väčšej miere zachytáva aj tie menej príjemné stránky vzťahov. Napriek tomu básne zanechávajú odkazy naplnené nádejou, odhodlaním, vďačnosťou, prijatím a odpustením, vďaka čomu je možné život opäť vnímať v jasnejších farbách. V jednotlivých básňach je možné nájsť útechu, motiváciu aj povzbudenie do ďalších dní. Autorka knihy je lekárka, ktorá odovzdáva srdce a kus seba nie len svojim pacientom, ale aj poézii a fotografovaniu. Je presvedčená o tom, že v každom človeku sa nachádza obrovský, často neobjavený potenciál, ako aj neuveriteľná sila pre vykonanie zmeny potrebnej k dosiahnutiu radosti zo života a splneniu nenaplnených snov.

Štvrtú zbierku (ne)poézie Hirax rozdelil na dve časti: z jednej strany môžete v časti Bytie čítať autorove vyznania lásky k žene, prírode či svetu napísané v štýle, na aký ste od neho zvyknutí. No keď si knihu otočíte naruby, objavíte nový Baričákov svet (ne)veršov písaný v tretej osobe. Celky umiestnené v časti Stony sú temnejšie a navodzujú úplné iné pocity než Bytie...

Kniha je členená do 5 kapitol, z toho štyri kapitoly sú tzv. vážna poézia a piata kapitola je satirická poézia - epigramy. Celkovo je v nej 44 básní a 33 epigramov... V každej kapitole je farebná ilustrácia – reprodukcia obrazov...

Autor tejto zbierky chce dosiahnuť líniu priameho dotyku čitateľa s hodnotami a nádherami života. V jeho veršoch je cítiť prepojenie orientácie chcenia so skutkami. Pritom odkrýva aj nutnosť snaženia sa o dosiahnutie pochopenia prijať zvnútornenie všetkých k tomu potrebných predpokladov. Ako sám autor hovorí, k vzájomnej symbióze poézie a života je potrebné dosiahnuť rovnováhu srdca a mozgu.

Debutová zbierka TJ Vjugu, semiotextového performera, a-poeta, hudobníka a fotoamatéra, ktorú tvoria parabásnické objekty, rébusy, žarty, parafrázy úradných formulárov, vedomostného kvízu, ako aj neverbálne fotobásne a fotodokumentácie performancií. Sú výsledkom jeho prekérnych hier so všemožnými textami. Ako píše Peter Macsovszky v tzv. Predoslove ku Gestotextom: TJ Vjuga do aktuálneho sveta mediálnych konštruktov, pseudoreality, vyfabrikovaných i spontánnych hoaxov, fakticky doložiteľných konšpirácií, desivejších ako najdivokejšie konšpiračné teórie, ktoré sa medzičasom stali súčasťou zábavného priemyslu, nevstupuje len v slovenčine a so slovenčinou, pretože niektoré jeho básnické objekty (či skôr sochy-objekty: sculpture-objects), práve preto, že sú objektmi (sochami, hoci zdanlivo len dvojrozmernými), majú aj mimojazykový presah. (...) Z hľadiska antropocentrického svetonázoru aby som sa vrátil k dielu, ktoré nekomentujem, lebo nechcem kaziť vzduch slovné, textové, typografické, vizuálny hry a špásy TJ Vjugu kopú byrokratov do riti. ,,Byrokrat staromódne slovo. Veď dnešnými byrokratmi sú mediálni manipulátori, reklamní černokňažníci, predsedovia predstavenstiev, šéfovia politických kampaní, strojcovia propagandistickej rétoriky, medicínski žongléri a psychopati najpokročilejších technológií. Realita prestala byť realitou, zastierajú ju fabrikované správy, ktoré sa valia z oficiálnych médií. (...) No a do pseudoreality plnej pseudoinfomácií a faktoidov, vstupuje TJ Vjuga so svojimi parabásničkami. Inú možnosť sotva má ak chce silou-mocou vstupovať. Povedať si svoje. Spôsobom, aký mu vyhovuje. Spôsobom natoľko vtipným a podvratným, až by z toho mala krv tuhnúť.,,

Najčastejším motívom písania poézie je istá úľava v duši. Autorka sa aj takýmto spôsobom dokázala vo svojej zbierke vysporiadať, vypísať z obáv, radosti,úvah o sebe a svete v ktorom žije. Písaním sa mnohokrát problémy nevyriešia, ale je dôležité, že sa pomenujú, prípadne sublimujú. Aj táto zbierka je akýmsi zosumarizovaním života a jeho každodenných príbehov.

Jasnota je opak temnoty. Poézia za ťažkých životných okolností vo viere v Dobro je tu dostupná všetkým ...

Štvrtá zbierka Juraja Žemberu Latrína magika. Láska je plachá domina potvrdzuje, prečo patrí básnik medzi najvýraznejších predstaviteľov svojej generácie. Po knihe o láske – V rukavičkách z vlastnej kože a nasledujúcej o neláske – Rana po štepárskom noži prichádza napätie zo stretnutia kultivovanosti od sonetu po pásmo a rock and rollu. Všetky tri knihy lyrickej trilógie kongeniálne ilustroval podmanivými, expresívnymi a uhrančivými grafikami Peter Uchnár, umocňujúc pôsobivosť a fantazijnosť Žemberovej metafory. Opäť sa naplno prejavila básnikova snová sila obraznosti, aj oddávanie sa nekontrolovateľnej imaginácii. A v týchto prísne nestrážených hraniciach sa v zatiaľ poslednej knihe vracia k svojim rockovým koreňom a synergiou art rocku a art poézie ďalej tvorí svoj opus magnum. Jej súčasťou je aj audiokniha Latrína magika s výberom básní z rovnomennej knihy. Rovnako kongeniálne ich interpretovali herec, v súčasnosti zrejme najlepší slovenský recitátor Vladimír Jedľovský, ktorému rovnocenne sekunduje ženský part, herečka a speváčka Petra Sabová. Ilustrácie: Peter Uchnár

Antologie současné slovenské poezie představuje desítku básníků našich východních sousedů (Mária Ferenčuhová, Erich Jakub Groch, Michal Habaj, Elena Hidvéghyová-Yung, Katarína Kucbelová, Eva Luka, Nóra Ružičková, Martin Solotruk, Peter Šulej, Radoslav Tomáš). Přebásnění se ujali jejich erudovaní čeští kolegové - básníci Petr Prouza a Jana Štroblová. Knihu doplňuje zasvěcený úvod předního slovenského literárního kritika a historika dr. Vladimíra Petríka, zasazující poezii zastoupených autorů do širšího kontextu dnešní literární tvorby na Slovensku, a medailony všech deseti básníků. Antologie, podávající reprezentativní pohled na dění ve slovenské literární scéně.