Básnická zbierka Impresie poteší hneď dvakrát. Okrem nevšednej poetiky Mareka Sopka aj čarovnými ilustráciami detvianskej maliarky Mirky Šujovej, Boleslavskej. Ako sformulovať anotáciu tak, aby sa nenatiahla do podoby minirecenzie, ale na druhej strane, aby sa nezmenšila ani na bombastický reklamný slogan, prípadne dokonca nescvrkla na superlatív niekoľkých prídavných mien? Treba byť veľkorysý v myšlienkach, ale úsporný v slovách. Je dôležité nechať prehovoriť aj to, čo je za a nad slovami. To ČOSI, čo pociťuje jemná a citlivá duša básnika. To niečo nepostihnuteľné, to niečo za a nad zmyslami, vyjadriteľné azda len v metaforách a symboloch. Ach, veď to už hovorím o básni... Áno, len poézia dokáže so slovami narábať tak, aby boleli. Slovo, čo dojme k slzám a nemusí byť ani vyslovené, ba nemusí sa ani haliť do dojímavého príbehu. A vzápätí slzy utrie neviditeľným anjelským krídlom. Návod na použitie: nakvapkajte tie slová do očí a nechajte len pôsobiť. Ešte stále čítate túto anotáciu? Otvorte knihu a čítajte radšej básne, ktoré vám prináša. Ak aj spočiatku bolia, tak takáto bolesť lieči. Goran Lenčo

Ladislav Maria Wagner (*1945) – Český maliar, sochár a ilustrátor. Svojou maliarskou a sochárskou tvorbou je dnes známy už po celom svete. Za svoju prácu v umení získal mnoho cien doma aj v zahraničí. Od roku 1984, kedy bol režimom násilne odsunutý aj so svojou rodinou do pohraničia, sa zaoberá intenzívnejšie aj prózou a poéziou, ktorú často spája s výtvarným objektom. Vo svojej poézii používa voľný verš, v ktorom tvorí slovom obrazy. V roku 1978 mu bola v Paríži tajne vydaná zbierka básní „Touches". Básnická zbierka ,,Plechový kolotoč" bola jeho prvá knižka básní, vydaná po roku 1989 v českom prostredí s vlastnými ilustráciami. Ďalšia zbierka básní „Fialkové roky" je v poradí druhou zo série pripravovaných štyroch zbierok, ktorú by malo uzrieť oko čitateľa. Každá z knižiek obsahuje autorské ilustrácie ako originálne výtlačky len pre konkrétnu zbierku.

Vladikov výber šesťdesiatich básní potvrdzuje, že jeho poetické videnie, jeho básnický svet a on ako básnik vo svete, nie je v optike umenia pre umenie, ale pre človeka. Jeho poézia sa vynára „na pokyn bytia“. To je jeho základný básnický postulát a on sa vinie cez celú jeho tvorbu, vyviera z jeho prvých básní, z jeho TÚŽBY (básnickej zbierky z roku 1993) až po ČAS POZNANIA (básnickej zbierky z roku 2010). František Ruščák jazykovedec a básnik na margo novej knižky poézie napísal: „Známy slovenský básnik Martin Vladik sa vybranými šesťdesiatimi básňami zo svojich predchádzajúcich siedmich zbierok prezentuje ako človek s evidentne fungujúcim viacrozmerným videním jeho i nášho sveta a človeka v ňom. Takéto videnie nie je bežné – je to osudovo prisúdená výnimočnosť tým ľuďom, ktorí ju vedia (lebo tak chcú) dať do služieb metatextovo stvárnených výpovedí, do služieb poézie ako výsostne estetického znaku.“ Nová básnická zbierka Šesťdesiat básní, ktorú ilustroval Peter Pollág, je významné slovesno-umelecké posolstvo, ktoré vychádza v správnom čase a na správnom mieste. Vyžaruje z nej vnútorná krása, citlivé, priam až láskavé chápanie ľudskej podstaty.

Predtým než sa z Viliama Klimáčka stal najprv príležitostný a neskôr ťažiskový dramatik slovenskej literárnej scény, bol básnikom. A ako inak, svojským. Hravým a vtipným, drzým a úprimným a popri všetkom ľudským. Karamelky, básnické jazz sessions obyčajného chalana, nestratili nič z mladíckeho pôvabu, akým sa postupne zapájal do veľkého života. V knihe majú svoje nezastupiteľné miesto pokrvné bratstvá priateľov, ochutnávanie lásky či pocit toho, že všetko je pred nami a stačí vytrvať, aby nám svet ležal pri nohách. Básnik je vetroplach, ako vietor voľný a prekonávajúci prekážky, ale tiež plachý, keď nečakane zisťuje, že nie na všetko stačí opovážlivosť a odzbrojujúci úsmev. Texty a invenčné poetické nápady v pôvodnom knižnom vydaní (1992) vynikajúco stvárnil výtvarník Aleš Votava. Reedícia knihy vychádza s úplným znením Klimáčkových básní a v redizajne Votavových ilustrácií.

Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna. Černozem predstavuje znepokojivé básnické univerzum na pokraji kolapsu: je to fantastický svet, a možno realita. Černozem je substrát poslednej záchrany.

Štvrtý zväzok edície je venovaný zaujímavému experimentu autorky, známej skôr prozaickými a odbornými textami. Jej poézia má filozofickú zrelosť a formálnu ľahkosť. Je príťažlivá v mnohých aspektoch – citlivý a presný výber slov poteší ucho a ulahodí duši, čitateľ má možnosť vlastného domyslenia naznačenej témy, jemná stavba nesie vážne významy. Komorná interpretácia v podaní Jany Oľhovej rozširuje dimenzie vnímania. Kniha / CD má dve časti – Na rube času, s výberom z rovnomennej zbierky (Iris, 2006) a nové texty v časti Spejem do hudby.

Kniha česko slovenskej dvojice obsahuje 68 poetických, rýmovaných nonsensov, ktorými Marián Hatala voľne nadväzuje na ním zostavenú a z nemčiny preloženú antológiu Nočný spev sardinky v plechovke. DVA VORVANE NA DNE VANE sprostredkúvajú priam samopašnú literárnu a výtvarnú hru, v ktorej sa rúcajú všeobecne zaužívané predstavy o mimojazykových a jazykových súvislostiach. V ktorej platia iné príčiny a nastávajú iné následky. Podľa Hatalu a Štětinovej Goldflamovej je svet ľudí, zvierat či kvetín miestom pre množstvo absurdít, paradoxov a zdanlivých nezmyslov. Obaja ich odkrývajú so zmyslom pre humor a poéziu, pričom ich úsilie umocňuje nápadité grafické stvárnenie knihy. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM.

Presne po desiatich rokoch prichádza autorská dvojica Erik Ondrejička a Ivan Popovič s voľným pokračovaním úspešnej knihy epigramov, tentoraz pod názvom HAPPYgramy. Kniha obsahuje 109 ilustrovaných epigramov, reflektujúcich ľudské vlastnosti, vzťahy a konkrétne reálie našej súčasnosti. Autori tejto veselo-smutnej zbierky si najčastejšie berú na mušku aktuálne problémy, ktoré so sebou prináša demokracia tzv. karpatského typu. Aj v tejto zbierke ilustrácie a text 48-slabičných epigramov opäť tvoria symbiotické dielo prekypujúce životom. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM a čitateľ si môže vybrať z dvoch verzií obálky.

Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer. Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny výklad sveta nachádza napríklad svoju alternatívu v kvantovej fyzike a naopak. Výsledkom skĺbenia oboch možností nie je paradox, ale objav, odkrytie pravdy, logický posun. Ako isté ozvláštnenie možno vnímať pokus autora vtesnať svoje postoje k svetu tentoraz do tela básní v próze. Niektoré z Milčákových básnických textov však smerujú aj k citlivej reflexii dejinných obratov, ktorým sa jeho generácia nemohla a ani nechcela vyhnúť. Rukopis nadštandardným, nebanálnym spôsobom otvára filozofické, ale aj spirituálne otázky v postmetafyzickom a postregionálnom čase. Zbierka je ilustrovaná vyšívanými obrazmi Vlasty Žákovej.

Texty publikované v tejto knihe sú rozpracovaním projektov There Are More Things a Rušička automatizovaných mentálnych spojení, ktoré autorky prvýkrát prezentovali na výstave Z druhej ruky v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici v roku 2012. RAMS je skomponovaná z 365 prisvojených príkazov, inštrukcií, predpisov a odporúčaní z rôznych oblastí a období. Časť nazvaná ? a b c ? pozostáva z 1000 obrazových titulkov, ktoré autorky uvoľnili z ich vzťahov k obrazom a usporiadali do podoby akejsi asociatívnej encyklopédie. Tieto dva texty dopĺňa ešte báseň Trh márnosti, taktiež zostavená z apropriovaných textových fragmentov. Mlynárčiková a Ružičková sa aj touto knihou hlásia k intelektuálnemu odkazu Bouvarda a Pécucheta.

Autor je rodený básnik, aj keď sme si zvykli, že sa vyjadruje v prozaickom žánri poviedky. Počítanie na prstoch je po Dúškoch a Príbehu bez príbehu jeho treťou zbierkou, kde si - naopak - zvolil formu básne. Kniha obsahuje staršie i celkom nové texty, spolu magických 77 básní, ktoré sú priezračne jednoduché, zároveň gnómické i hravé. Vychádzajú z neobyčajných pohľadov na obyčajné veci a situácie. Vyrastajú z nich drobné príbehy, rozhovory a poznámky o počasí. Niektoré sú len veľmi spomalenými poviedkami o rýchlom lete vtákov. Jednoducho, Dušek, ako ho poznáme a máme radi. Básne vhodne dopĺňajú farebné kresby Dušana Nágela a zasvätený doslov Daniela Heviera.

Po básnickej zbierke Golden Divine (2015)autor tentoraz prichádza s Mechanikou všednosti, ktorá má svoj básnický jazyk s minimalizmom a výrazným introspektívnym pohľadom do samého seba. Rochallyiho poézia je príjemná, čitateľsky dosť náročná, s prelivom filozofického pozadia, ktoré autor má. Pozorne sleduje svoje vnútorné pocity. Má v sebe múdrosť, ktorá by skôr patrila tým, ktorí prešli svojou životnou púťou. Akosi priskoro dokáže múdro a miestami priamočiaro dať rady do života. Je autorom, ktorý svetu má čo povedať: „Ja prianie mám, nech šťastný si so sebou vnútri i navonok ty, so sebou sám...“ alebo „Hladiť vlasy, nie len tieň...“, „Vďačím vám za všetko, čím som...“. Krásne spojenia, ktoré autor, ako sám o sebe hovorí, že je milovníkom života, dáva do svojej tvorby. Je to mimoriadne vzdelaný a rozhľadený umelec, ktoré ešte nepovedal posledné slovo.

Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé: Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!

Básnická zbierka Divé maky je po autorkinom debute Anam cara v poradí už druhou zbierkou. S. Gelvanicsová si zachováva vlastný štýl písania, pričom, akoby sa z role obete presunula na miesto prebudenej. Vidí jasno, no stále neprestáva veriť zázrakom a kúzlam. Zbierka sa skladá z troch častí – Čarosnenie, Mandala a Víla. V prvých dvoch častiach prevláda voľný verš, ktorý poukazuje na realistické videnie sveta, vytriezvenie z prežitého a nenávratnosť k minulému. Básne postupne odkrývajú cestu, akúsi reflexiu na to, čo autorka prežila a ako z toho, výrazne posilnená, vyšla. Magickú atmosféru hlavne v prvej časti zbierky (Čarosnenie) dotvárajú objavujúce sa motívy víl, jednorožcov a dryád. Silná je aj prítomnosť prírodných živlov a iných bytostí. Druhá časť zbierky (Mandala) poukazuje na zjednotenie autorky s prírodou a jej cyklami. Často sa opakuje motív záhrady a jej liečivé pôsobenie na ženu, ktorá doslova splynie so stromom. Stáva sa „Stromženou.“ V tretej časti zbierky (Víla) nájdeme básne vo viazanom verši. Hnacou silou, ktorá ženie autorku k tomu, aby sa nevzdávala, je celkom určite viera v Boha, silu prírody a v samu seba. Posilnená – zranením na niekoľko životov- totiž dokáže vstať a znova kráčať v úsvite, za Láskou a Svetlom. Ilustrátorkou zbierky básní je Izabela Horňáková.

Básne Ladislava Lipcseia v zbierke Svätým mečom predstavujú svet ako miesto pre zrod afirmatívneho vzťahu ku skutočnosti, kde sa všetko, čo sa má obvykle vnímať ako profánne, stáva sakrálnym. Lipcseiov lyrický subjekt má rád tento svet, ale jeho podobu napriek tomu dopĺňa svojskými presahmi a duchovnou transcendenciou. Nádych „vysokého“, ktoré sa tu pravidelne opiera o istú teleológiu, však autor zľahčuje, resp. desakralizuje. Nájdeme tu appolinairovskú dynamiku a úsilie o výrazovú šírku, ktoré však nepodceňuje detail, zmysel pre neočakávanú obraznosť, bez ktorej by báseň stratila na presvedčivosti. Nejde tu o nijaký boj, ktorý by autor zvádzal s ambíciou zostať autentickým. Lyrický subjekt neraz berie na seba podobu chlapca, ktorý je predobrazom, toho, čo svetu chýba, teda istej nevinnosti. Muž oproti chlapcovi tu stráca svoju bezúhonnosť a prostotu. S detskou neškodnosťou tu kontrastuje mužská výbojnosť. Vyvažovanie týchto princípov autorovi umožňuje revoltujúca, beatnicka dikcia a poloha.

Zbierka básní a drobných reflexií prináša osobnú výpoveď predovšetkým o tom, čo autora trápilo v časoch normalizácie. V osemdesiatych rokoch minulého storočia písané texty sú svedectvom z oných čias o tom, ako človek prežíval svet okolo seba, čo si písal na zmiernenie dusnej nálady a ako únik z panelákovej tuposti socialistického realizmu. Autor texty rozdával priateľom a známym ako samizdat, často aj aktívnym eštebákom. Dnes, aby neostali navždy v šuplíku, ich publikuje spolu s novšími, reagujúcimi na udalosti a prejavy dnešných čias. Ponúka tak viacrozmernú, desaťročia prepájajúcu skúsenosť, že nemusí byť všetko tak, ako tolerantno-totalitne hlása dunivá vrava tlampačov.

Miroslav Búran (1978) vydal básnické zbierky: Podoby (2010), Štyri ruky života (2010), Sólo pre 9 hlasov (9 autorov, 2011), Potreba milovať (2014) novely: Návrat do prítomnosti (2015), Poblúdenie (2016)

Zbierka ľúbostno-erotickej poézie. Zuzanu Kuglerovú poznajú čitatelia predovšetkým ako autorku historických románov,ˇzberateľku rozprávok a ľudových povestí. V časoch svojich študentských rokoch však debutovala ako poetka, zbierkou poézie Madona v hmlách, za ktorou v dvojročnom odstupe vyšla druhá zbierka - Opakovaný záber. Po viac ako tridsiatich rokoch sa autorka vracia znovu k poézii výberom ľúbostných, až erotických veršov, v ktorých mapuje svoj "príbeh lásky" od jeho začiatku až po koniec. Je to zbierka plná vášne, ale aj smútku za stratenými snami zaľúbeného mladého dievčaťa, vzkriesenie sebadôvery a vlastnej dôstojnosti po odhalení zničujúcej nevery. Každý, kto bol raz zamilovaný, by mal mať túto zbierku v svojej knižnici.

Útla kniha veršov vychádza s vlastnými ilustráciami autora básnickej zbierky Gregora Nadzama.

Básne, v ktorých je oveľa viac bielej ako čiernej. Písané vo chvíľach, keď „začínaš rozoznávať... presný počet stebiel trávy na horizonte“. S uchom priloženým „k vlastnému horiacemu srdcu“. Básnický debut autorky (1976), pre ktorú byť súčasná, znamená hlavne byť prítomná.

V. Benková, nar. 1939 v Báčskom Petrovci (Srbsko), je členkou Spolku spisovateľov Srbska, Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov. Píše poéziu, prózu, literatúru pre deti, eseje, publicistiku, prekladá zo srbčiny do slovenčiny. Okrem poviedok, kníh pre deti, románu Stred sveta (2007) pripravila spolu s E. Farkašovou dve antológie – výber z poézie a prózy slovenských spisovateliek z materskej krajiny a z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. Je autorkou vyše desiatich zbierok básní, napr. Žltá krajina, čierne drozdy (2004), za ktorú dostala Cenu vydavateľstva Kultúra, Modrotlač (2011), Exlibris morušových listov (2013) a s E. Farkašovou vyšiel po srbsky i výber z ich poézie U zatišju sna – Zo zátišia sna (Prometej, Novi Sad, 2012). Jej básne boli preložené do viacerých jazykov. V roku 2014 jej v Bratislave udelili Cenu Spolku slovenských spisovateľov. Herbár zeme (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) je reprezentatívnym výberom z jej poetickej tvorby, ktorý dokumentuje, že Benkovej vnímanie človeka dneška ani zďaleka nie je odtrhnuté od každodennej reality, od aktuálnej sociálnej zakotvenosti každého z nás. Čitateľovi sa môže zdať, že asociácia predstáv a obrazov, determinovaná spoločenským bytím a súčasne aj postavením človeka v prírode, niekedy ruší tradičnú následnosť úkonov v živej, každodennej podobe a posúva básnický text do roviny pôvabnej imaginácie, ktorá je taká charakteristická pre poetiku jej básní. Po prvý raz sa Viera Benková týmto výberom v knižnej podobe predstavuje na pôde jej materskej krajiny. Niet pochyb, že jej básne zarezonujú u slovenských čitateľov a že autorka osloví tým, čo je špecifické pre dolnozemské videnie sveta (a predovšetkým pre videnie samotnej autorky), ale aj tým, čím tá nadväzuje a čím obohacuje modernú slovenskú poéziu ako celok.

Zbierka Ponad víchrice predstavuje výber z celoživotnej tvorby autora, rozdelený do dvoch časti – zbierok. Prvá pod názvom Nebesá v hlave obsahuje najmä lyriku a verše o Domove a vlasti. Druhá pod názvom Víchrice v hlave je špecificky zameraná na protivojnovú poéziu. Má štyri cykly. Cyklus Z plnej poľnej vzdoru je protestom proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Cyklus Mizerére je vzburou autora proti súčasným vojnovým aktivitám a prípravám na veľkú vojnu USA, NATO a EÚ. Jeho poézia oslobodzuje pravdu spod utilitárnych politických manipulácií, klamstiev, podvodov a lží zameraných propagandisticky, a presným pomenovávaním veci, javov, politických aktivít a skutočnosti siaha až kdesi na kostnú drieň americkému militarizmu so zhubným nádorom podporujúcim revitalizáciu fašizmu druhej svetovej vojny na Ukrajine. O agresivite amerického militarizmu svedčí skutočnosť, ako uviedol denník Pravda z 26.2.2015, že z 248 vojnových konfliktov po druhej svetovej vojne 201 z nich vyvolali alebo priamo viedli USA. Sú to desivé politické intrigy a manipulácie vojnového parazitizmu USA. A tomu nehanebne hovoria demokracia a sloboda, ktorá je slobodou pre zbrojný arzenál USA, najväčší na planéte, ale porobou pre ostatné národy. Proti tejto politickej manipulácii zdvihol hlas autor.

Debutová poetická kniha prináša fascinujúci obraz katastrof, úkazov a kalamít v novodobých dejinách. Revoltujúce oceány, skaly a sopky, tento širší obraz a príbeh novodobých dejín prináša poetka v tradícii veľkých krajinárskych maliarov a organicky ich prepája s príbehmi samotárov mužov a žien, neznámych svätých, ktorí prežívajú na troskách týchto katastrof.

SEN O BIELOM MOTÝĽOVI je príbeh života, citlivo vnímaný očami autorky, sú to básne, ktoré môžete vo chvíľach pokojného času pre seba vychutnávať ako teplý čaj, dúšok po dúšku. Zbierka je rozdelená chronologicky do 5 častí. Témy básní prechádzajú od prírodných motívov a živlov cez blízke vzťahy, psychologické ponory do prežívania, snívania a fantázie, ktoré sa prirodzene pretkávajú s realistickými motívmi. Autorka Zuzana Šeligová ich písala s láskou pre ľudí. Cez poéziu a jej čarovné rúcho vidíme svet trochu inak. Vyznanie autorky: „Píšem od svojich 16 rokov. Písanie je pre mňa formou meditácie, očisty, premieňania. Je tu stále, kým som bdelá a dokážem vnímať čaro chvíle, celé spektrum farieb a vôní, emócií a esencie, ktorá je v pozadí všetkého života. Kvality tohto poznania prinášam do svojej poézie. Je tu pre vás a je pripravená naplniť sa vaším nazeraním na svet, vašou očistou, vaším premieňaním.“

Kniha je prvou monografiou o poézii Miroslava Válka. Popri celkovom pohľade na básnikovu tvorbu prináša interpretácie jeho vybraných básní a cyklov a čiastočne aj básnických prekladov.

“Keď sa autori rozhodnú vydať zbierku básní, každý vlastnú, no v spoločnej knihe, buď ide o antológiu, alebo manifest. Pôvodne plánovaný názov projektu – Trikolóra, ktorý pretrval vo výtvarnom spracovaní Ani Ostrihoňovej, skôr svedčí o tom druhom, lebo tieto individuálne poetologické vklady vytvárajú synergický emblém akcentujúci zabudnuté humanistické ciele súcˇasnej západnej civilizácie. Ale výsledný efekt tohto literárneho počinu, napokon, vystihuje jeho finálny názov; je to strach zo stavu, kam dospela novodobá industriálna spoločnosť, napriek žoviálnemu heslu Veľkej francúzskej revolúcie, do sveta, ktorý sa bojí poézie.” Peter F. ‘Rius Jílek

Ocenené práce 4. ročníka literárnej súžaže Básne 2012 opäť publikované v zborníku .

Tretia básnická zbierka Michala Talla je mrazivým svedectvom zániku sveta, ktorý až príliš pripomína ten náš. Jej nezvyčajný formát niekoľkých nájdených dokumentov najrôznejších typov - od náboženských textov záhadnej sekty, reportážnych básní, záznamov rituálov či osobných výpovedí viacerých ľudí, entít a iných bytostí - premieňa čítanie na interaktívnu detektívnu prácu. Jednotlivé básne nemajú stanovené poradie, často však spolu súvisia, či si naopak protirečia. Ich postupným skúmaním a porovnávaním sa nám tak v hlave skladá obraz spoločnosti v bode zlomu; spoločnosti, v ktorej zlo koná v mene lásky a všetko živé kolabuje v mene samozvanej čistoty. Zbierka vychádza vo výnimočnom knižnom spracovaní dizajnérok Terezy Maco a Aurélie Garovej. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je jeho hlavným partnerom. Časť rukopisu tejto knihy vznikla počas pobytu na rezidencii Institutu umění v Prahe vďaka štipendiu Medzinárodného vyšehradského fondu.

Naboso je už druhou básnickou zbierkou poetky Mariny Mesárošovej. Jej básne sú františkánsky číre, prosté, plné dôvery v Božiu lásku. Poéziu dopĺňajú ilustrácie a farebný prebal s maľbou panorámy Malých Karpát akad. maliara Milana Janíka. Je to hodnotná umelecká kniha.

Básnická zbierka Silvie Kaščákovej sa dotýka dvoch najsilnejších umeleckých tém, ktorými sú smrť a láska. Kniha sa nesie v ťaživom tóne, keďže smrť sa ukazuje ako všadeprítomná a lásky je nesmierne málo. Všetko sa odhaľovanie sa deje v mene nachádzania pravdy, ktorá by zamedzovala sladkým sebaklamom. V knihe je zachytený bolestný proces očisty a očistca, ktoré aj najťažšie chvíle života obracajú aspoň v malých dávkach na svetlo a nádej. Kaščákovej poézia je koncízna, odvodená z konkrétnych zážitkov, čerpajúca z impulzov modernej európskej lyriky.