Desať mien. Desať sebavedomých hlasov súčasnej českej a slovenskej poézie. Desať ročníkov literárnej súťaže Básne SK/CZ. Zborník jubilejného 10. ročníka československej literárnej súťaže je možné čítať ako správu o najčerstvejšom dianí v básnickom umení; aj tento rok prebiehalo hodnotenie anonymne, aj tento rok sa vo finálovej desiatke ocitli etablované známe mená vedľa mien, ktoré zatiaľ nepublikovali

Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký

Drahomíra Pechočiaková, všestranná, mimoriadne plodná autorka takmer troch desiatok knižných titulov, prichádza tento krát k čitateľovi s básnickou zbierkou NÁVRATY, zjednocujúcej tri cykly - Čas návratov – Hornolúčnianske balady a Piešťanské vody. Zbierka je reflexiou momentov, ktoré rezonujú v autorkinej pamäti, nanajvýš osobná, poznačená subjektívnym prežívaním toho, čo sprevádza náš každodenný

Autorov poetický debut poézie pre dospelých, ktorý prináša výber z jeho tvorby od deväťdesiatych rokov po súčasnosť. Kniha je prierezom jeho poézie tak ako ju uchovali v rôznych vrstvách, formátoch a protokoloch počítače v priebehu času. Členenie knihy rešpektuje motivickú líniu a vytvára dynamický celok, ktorý neunaví, ale neustále otvára nové a nové okná a dáva možnosť žasnúť nad tým, čo všetko dokáže

Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer. Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny výklad

Čítate poéziu? Alebo je pravda, že je u nás viac básnikov ako tých, čo básne z vnútorného popudu čítajú, preciťujú ich, čo ich porebujú pre obnovovanie samého seba ? Autor Tomáš Záborský, vnuk milovníka poézie a slávneho recitátora Viliama Záborského, sám ešte pomerne mladý, sa svojou tvorbou orientuje na mladých - mladých duchom. Preto si ako formu zvolil to, čo je duchu mladosti blízke. Piesňovú

Narodila sa ako jediné dieťa Juraja a Emílie Krajčovcov v Hontianskych Moravciach. Vyštudovala Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, kde spoznala aj svojho budúceho muža Jaroslava Filipa. V roku 1948 sa vzali a obaja učili v Hontianskych Moravciach. Tam sa narodili aj ich štyri deti. Najstarší, Jaro Filip bol hudobníkom, hercom, spevákom, komikom a vášnivým propagátorom IT technológií. Kvôli jeho štúdiu

Ide o knižku satirickej poézie. Sú v nej len epigramy a satirické básne. Celkom je to 133 titulov. Knižka má tri kapitoly a do kapitol je delená podľa vizuálu verša. I. Kapitola Dvojveršia, dvojveršové - dvojriadkové epigramy. II. Kapitola Štvorveršia, štvorveršové - štvorriadkové epigramy a III. Kapitola -Veršovance, satirické básne. Slováci sa vraj málo smejú, takže táto knižka má ambícii túto nelichotivú

Básnik Ctibor Štítnický by sa v tomto roku dožil 90 rokov. Vo svojej tvorbe sa venoval aj ľúbostnej poézii, ktorú naposledy knižne vydal pred 50 rokmi v zbierke nazvanej Ostaň tu ešte chvíľu. Žiaľ, normalizačné roky tomuto významnému poétovi nedovolili uverejňovať svoje verše. A tak po dlhých rokoch odmlky a istého zabudnutia vo svete slovenskej literatúry vydavateľstvo Regent vydalo jeho zbierku básni

Vybrané básne poprednej slovenskej poetky strednej staršej generácie.Podracká je jedna z mála tých, ktorí ešte dávajú poézii zmysel existencie, lebo pochopili, že aktuálne to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Cez seba pre ňu objavila modus opera ndi - spôsob, akým vie hovoriť originálne a účinne: posvätný oheň treba zhasínať / a nanovo posväcovať v ústach, / maličkom chráme. Nachádzame u nej bezprostrednú

Desiaty diel postupne vydávaných zápiskov zo zápisníka autora je pokračovaním zápiskov zachytávajúcich čas intenzívneho priateľstva autora s Dr.Pavlom Straussom a ich vzájomnú korešpodenciu. /Záznamy zo zápisníka január-máj 1989/

Štefan Moravčík nespochybniteľne patrí medzi špičku slovenských majstrov poetického pera. Jeho básne sú jedinečným vkladom do literatúry a každá nová zbierka znamená poetický sviatok. Také sú i plastické, farbisté, poeticky mnohorozmerné, skrytými významami preplnené Vruby do medu. Tvoria ďalší schodík nahor na Moravčíkovej životnej púti, sú stále zrelšou, už jesennou poéziou autora, v ktorej si tvorca

Ján Zambor, básnik, prekladateľ a literárny vedec staršej generácie, rozširuje v novej zbierke Dom plný neviditeľných tematickú a výrazovú škálu svojej lyriky, najmä o impulzy a zážitky z pobytov v Španielsku, ale aj vďaka nadväzovaniu na slovenské literárne tradície. Dom plný neviditeľných je autorov rodný dom, pustý, ale v jeho vnímaní plný blízkych. Návrat k predkom nadobúda aj podobu reflexie uzlových

Zbierka básní SIE FORMA

Zbierka lyrickej poézie s erotickým nábojom, smútkom aj ironickým nadhľadom zhmotňuje hľadanie trvalých hodnôt uprostred pominuteľnosti, bezmocnosť nenaplnených želaní i trúfalosť prometeovskej vzbury voči neúprosnému behu času. Ďasná má odkryté, / korene prehnité, / zlatú korunku mu dali. / Ďalší rok v depozitári / so značkou vlani / je už zasadrovaný / v chrupe večnosti..

Napísať báseň bolo pre mňa kedysi nočné dýchanie. Sedela som na posteli, všetci spali a ja som písala, čo cítim. Mala som dvadsať. Písala som na notový papier, lebo môj milý hral na husle a ja som túžila byť romantickým rytierom a zložiť mu k nohám ódu na lásku, ibaže v notách som sa až tak nevyznala. Odkrývam práve kúsok zo mňa, lebo presne taká je povaha poézie. Odkrývanie, odhaľovanie toho najtajnejšieho

Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie projektuje

Do metafory o živote v dvoch priestoroch, vody a súše, ukrýva poetka Lenka Šafranová, dôležitosť osobného vývinu, ľudskej evolúcie, ktorú porovnáva na pozadí vzťahu v partnerstve, materstve aj v ženstve. Prirodzenosť tohto posunu vpred sa ukazuje ako zložitý proces, v ktorom sa stretávame s protirečivosťou, nedostatkom súladu, ale tiež s nevyhnutnosťou, pretože sa jej nedá zabrániť. Šafranovej kniha

Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého. Krajina v Gluštíkovej básňach je totiž len zdanlivo anorganická: pulzuje, preniká, odovzdáva

Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči. Nie je podstatné to, či je Grochova básnická mytológia