Lipcsei je bezprostredný, spontánny, prirodzený, ba žiada sa povedať nenútene jednoduchý. Jeho poézia neexperimentuje s jazykom, ani v rámci ozvláštnenia nehľadá neobvyklé modality básnickej dikcie. Lipcsei je poeta natus, jeho text nie je odvodený, ani sa neusiluje o dialóg s inými koncepciami či myšlienkovými systémami. Autor má zmysel pre básnickú skratku, prekvapivú, svojskú iróniu, paradox, no

Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018). Básnická zbierka Za tajomstvom očí je akýmsi poetickým svedectvom pozostávajúcim z básní, ktorých názov tvorí ženské meno a jeho význam, ktorý je doslovne, metaforicky či

Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine (Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie protichodného

Jozef, veselý i smutný ako každý iný, prežil pády i vzostupy nové, nečakal však, že prekvapí ho osud, že mu do života vkročí choroba tichá, a bojovať s ňou musí. Ako zvládne ten boj? Aká bude jeho cesta? Aké myšlienky sa mu v hlave hmýria? Víťazom len jeden môže byť. Kto však? Choroba tichá, či život, čo pomaly končí sa? Veršovaný príbeh Jozefa Kolibeckého Krok od večnosti je plný emócií a dojemných

Najnovšia zbierka poetky Blanky Poliakovej s názvom Stretneme sa v básni prináša zaujímavú koncepciu, kde jednotlivé básne striedajú krátke prozaické reflexie. Je to monológ, ktorý autorka vedie so svojimi milovanými, so svojím srdcom a večnosťou. Aj keď ide o intímnu poéziu, čitateľ je vrúcne prizvaný, aby sa spolu s autorkou pýtal a aby odpovedal. Aby vypočul \"hlas\", prichádzajúci až z hĺbok studne

Pri príležitosti 200. výročia narodenia Andreja Sládkoviča vyšla nádherná kniha Tajomstvá, do ktorej vybrali Sládkovičove básne Beáta Mihalkovičová a Danka Jacečková. Krásne ju ilustrovala Ingrid Zámečníková a graficky upravila Mária Rojko. Takmer 40 básní ako Anjel pokoja, Nehaňte ľud môj, Maríne, či Dcérka a mať. V závere nájdete aj výkladový slovník, pretože Sládkovičov jazyk sa od toho nášho už

\"Poéziu možno chápať ako najúprimnejšie vyjadrenie pocitov vychádzajúcich z autorovho vnútra, a autentickosť vyjadrenia je zároveň jej najväčšou výsadou. Príkladom je aj básnická zbierka Piesne, ktorá nám predkladá niekoľko rozličných motívov. Neprehliadnuteľná je najmä tým, že navzdory súčasnej zmodernizovanej dobe sa vracia k tradičnému veršu a rýmu. Autor sa veršom a jeho melódiou, podobne ako

Prvá básnická zbierka osobnostne i poeticky už zrelej autorky. Zaujímavé prekvapenie slovenskej básnickej tvorby, ktoré spočíva aj v tom, že autorka ako poetka vďaka svojmu hendikepu, našťastie len publikačne, vyrastala vzdialená od diania našej súčasnej poézie. Prostredníctvom svojich básní rozdelených do štyroch častí sa k osobnostným i širším spoločenským témam vyjadruje na jednej strane s citom,

Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá

Aj s kvapkou čírosti dokáže báseň ilustrovať čo i len malý obrázok z akéhokoľvek príbehu...Keďže však aj kvapka vody môže byť vo svojej čírosti bez zápachu, bez chuti alebo vône a bez farby, tak báseň si podobné atribúty nemôže dovoliť.Preto som mimovoľne k istým atribútom v tejto zbierke básní pridal ešte ďalšie vo forme ilustrácií, ktoré výtvarne spracovala Katarína Vladulovičová.Týmto by som sa

Básnický debut Martiny Strakovej Pohľadnice z neviditeľných miest prináša čitateľom poéziu impresionizmu. Zbierka je rozdelená do štyroch navzájom prepojených častí: Kabinetky, Herbáriá, Lepidoptera (súčasťou, ktorej sú aj tri grafické básne), spolu so záverečným cyklom desiatich spevov Rímske pínie. Básnický text je obohatený autorskými ilustráciami od Lívie Kožuškovej.

Básnická skladba Jána Buzássyho Bazová duša bola napísaná roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. Desať rokov po násilnom narušení reformného úsilia spoločnosti ostala nedotknutá už iba príroda a hudba, ktoré básnik tematizuje vo všetkých knihách toho obdobia Rozprávka (1975), Znelec (1976), Rok (1976) či Ľubovník (1979). Skladba Bazová duša má v tejto postupnosti osobité

Po dvoch rokoch prichádza Dávid Matuš so svojou druhou samostatnou zbierkou. Predstavuje v nej 31 básní, ktoré sú zároveň príbehmi s pútavou fabuláciou, s originálnymi výrazovými prostriedkami a s hlbokou myšlienkou. Pritom sú napísané sviežim, neošúchaným jazykom a veľmi zrozumiteľne. Dávid Matuš, mladý, talentovaný autor vstúpil do sveta poézie nenápadne, ako víťaz literárnej súťaže Andreja Chudobu.

čistá duša prichádza s druhou zbierkou textov, ktoré sú tak trochu básničkami, aforizmami či slovnými hračkami. Všetky texty sú o láske, v rôznych jej podobách. Na rozdiel od prvej knihy, tieto texty ešte neboli zverejnené na sociálnych sieťach.

Prvá básnická zbierka M. Daniša (1960) Dážď stratených vyšla v roku 2002. Následne vyšli zbierky Architektúra lásky (2005), Dlaždičov sen (2007), Jadierka (2008), Šperky v oblakoch (2010), V ľudskej koži (2012), Čiernobiela z porcelánu (2014), Mám strach z tohto sveta (2016). Krehké z kameňa je výberom toho najlepšieho z básnickej tvorby autora. Zbierka je rozdelená na šesť organických častí naprieč

Publikácia Život máme len jeden je príbeh muža, záletníka a bonvivána, ktorého zradilo nielen vlastné telo, myseľ ale i zdravotnícky systém. Nedostatok odborníkov, zúfalo málo informácií a každou minútou zhoršujúci sa stav... A tak sa tento muž vydal na cestu bádania, študovania a pokusov na vlastnom zdraví. Počas niekoľkých rokov zásadne zmenil svoj životný štýl i spôsob zmýšľania. Svojim odhodlaním,

Zbierka básní SIE FORMA

Žitava, básnický debut Filipa Németha, viacnásobného finalistu súťaže Básne SK/CZ, je viac než len pôsobivou literárnou topografiou konkrétneho územia. Vo svojom krajinnom zameraní je rovnako intímnym pohľadom dovnútra, ako aj prechádzkou po miestach, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť všedne, ale optikou autora nadobúdajú nezameniteľný charakter. Némethova sebavedomá a zrelá poetika sa nevyhýba ani

Valentín Beniak (1894 – 1973), básnik a prekladateľ, jeden z vrcholných predstaviteľov slovenskej poézie. Od roku 1939 pôsobil vo vysokých štátnych úradoch. V rokoch 1940 – 1945 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1947 žil nútene na dôchodku. V jeho rozsiahlej tvorbe dielami najväčšieho básnického vzopätia sú zbierky Bukvica, Vigília, Druhá Vigília, Žofia, Popolec a Igric. Veľkolepá

Tretia básnická zbierka Michala Talla je mrazivým svedectvom zániku sveta, ktorý až príliš pripomína ten náš. Jej nezvyčajný formát niekoľkých nájdených dokumentov najrôznejších typov - od náboženských textov záhadnej sekty, reportážnych básní, záznamov rituálov či osobných výpovedí viacerých ľudí, entít a iných bytostí - premieňa čítanie na interaktívnu detektívnu prácu. Jednotlivé básne nemajú stanovené