Karol Strmeň (1921 1994) napísal básnickú zbierku Preblahoslavená (1977) ako osobnú a hlboko prežitú meditáciu o živote a význame Panny Márie pre človeka a pre jeho spasenie. Exulant, ktorý musel predčasne opustiť vlastnú matku, sa symbolicky spája s matkou všetkých kresťanov a nachádza v nej útočisko, vzor konania, nespočetné zdroje inšpirácie a nejedno tajomstvo. Vznešenú tému podáva kultivovanou

Vajanský bol lepší básnik ako prozaik. O tom by rád čitateľa presvedčil aj tento náš po starom povedané výbor z jeho lyrickej poézie. Kým voči Vajanského próze sa autori nasledujúcich generácií vyhraňovali zväčša polemicky, na jeho poéziu nadvä zoval aj taký básnický virtuóz ako J. Jesenský. Vtip, konverzačná ľahkosť, ale aj nepatetické vyjadrenie smútku či parnasisticky dokonalé sonety, to všetko

Na prvý pohľad je to útla a skromná zbieročka voľnoveršových básní, ktoré sú však na prasknutie naplnené mohutným obsahom a hĺbkou myšlienky, podčiarknutej nečakanou pointou. To svedčí aj o autorkinej schopnosti obrazného videnia a nachádzania prekvapujúcich sklíčok metafor. (Z doslovu Jaroslava Rezníka.)

Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018). Básnická zbierka Za tajomstvom očí je akýmsi poetickým svedectvom pozostávajúcim z básní, ktorých názov tvorí ženské meno a jeho význam, ktorý je doslovne, metaforicky či

Druhá básnická zbierka od slovenského Charlesa Bukowského - Jána Martona prináša zhruba 60 básni, ktoré sú pokračovaním jeho pozitívne prijatého debutu Život nie je pes, je to suka. Marton je vyzretejší, skromnejší na slovo, ale o to pocitovejší a údernejší.

NADIR je druhý diel pripravovanej poslednej textovej trilógie: textové toky zavedú čitateľa do odľahlých končín & tajomných zákutí textových teritórií: bude svedkom podivných rituálov & obradov no stretne sa aj s explicitnými absurdnosťami & monštruóznosťami bežnej každodennosti: isté je jedno veľmi pravdepodobne na tomto rozľahlom území (kde vždy budú existovať nezmapované biele miesta) zablúdi: len

Najnovšia básnická zbierka skúseného autora je oslavou Oravy ako miesta detstva, radostí, materinských citov a otcovských pohladení. Básnik spomína na starých rodičov, ktorí sú už do neba vzdialení, ale stále blízki, obdivuje ich úprimný vzťah k pôde, k tradíciám, k človeku. A najmä k Človeku, ktorého veľkosť cítiť na Orave na každom kroku, práve tak ako v každom verši básnika. Všedné dni naplnené

Mušľu svojho ucha / prilož k ústam mušle. / Počuješ tam more? / Tvoja krv tam šušle, odporúča Vlado Janček v básni Ako načúvať sebe samému. Začítajte sa do epigramov, vtipných krátkych i epicky košatých básní, hoci: čítaním si kazím oči / a písaním / povesť,

Sociálne siete ako novodobý fenomén využilo vydavateľstvo PARS ARTEM na to, aby v nich našlo pár zaujímavých autorov. Patrí k ním aj poetka z Rožňavy s krásnym poetickým nickom Bea Hric Swetlunka. Keďže jej poézia pod týmto menom figuruje na internete, Pars Artem sa rozhodlo pod týmto pseudonymom publikovať aj jej knihu básní. Sú jedinečné svojou myšlienkovou štruktúrou a tým, že autorka nenachádza

V prípade osamelého bežca i rytiera stredovekej dvornej epiky je rozhodujúca cesta - vytrvalostný beh \"po dlhej trati\" i putovanie - v prenesenom význame. Obaja zdoloávajú trasu svojej prmeny a bytostného napĺňania a zdokonaľovania. Rytierstvo v tomto zmysle - ako individuálnym hrdinom vykonávaná \"služba štátu\" a dobrodružné putovanie - hľadanie (princím \"quest\") - nemá svoje \"naplnenie\", je

Tretia básnická zbierka autora Jána Badáňa (1967) zahŕňa prierez celou jeho tvorbou, od počiatkov až po súčasnosť.

Slnečná sonáta je po Balade purpurovej ruže (2008) a Listových tajomstvách (2012) ďalšou zbierkou básní skromnej Banskoštiavničanky, rodáčky z Kráľovej Lehoty. Svojím dielom sa plne etablovala v slovenskej poézii ako autorka, ktorá má čo čitateľovi povedať a má čo dať, aby bol jeho svet slnečnejší, krehkejší a láskavejší. V kompozičnom oblúku zbierky tak zhrnula práve v poslednej básni všetko, na čom

Klasické dielo slovenskej literatúry pre deti. Detského čitateľa kniha zaujme predovšetkým svojou komickou absurdnosťou, ktorá má blízko k jeho hravosti a spontánnosti a dospelý čitateľ popri tom všetkom odhalí aj hlboký etický plán, ktorý v sebe tento text nesie.

Zbierka meditatívnej poézie od jedného z najvýraznejších zjavov súčasnej slovenskej poézie - Jána Tazberíka - je ponorom do hlbokého sveta básnikových úvah. Prináša filozoifické a meditatívne reflexie. Ján Tazberík je nositeľom viacerých ocenení za svoje básnické dielo, preto sa aj od tejto zbierky očakáva, že donesie rovnakú kvalitu. A čitateľ, ktorý knihu Svetlo a iné stroje zoberie do rúk, sa v

Stanislav Háber v zbierke poézie Administrátor hry len miluje vás už po niekoľkých stranách sprevádza desiatkami motívov, mozaikovou symbolikou a navonok rozbitým svetom, celý čas ale v skutočnosti zostávate stáť na jednom mieste - mieste miest -, z ktorého sa vylievajú, ale do ktorého sa aj vlievajú všetky poetické obrazy a obrázky autora. A navonok rozhádzané motívy padajú (a sem-tam aj zapadajú)

Básne debutu Igora Tyšša Alba sa vyznačujú vycibreným zmyslom pre lyrickú skratku a slovnú hru. Tyšš dokáže bežné situácie, v ktorých sa ocitá mladý človek, vyjadriť neošúchanými obrazmi, v ktorých sa občas mihne iskra humoru či gnóma ako z pera zrelého básnika. Verše knihy, ktorá vyšla v spolupráci a s podporou Stredoeurópskej nadácie, dopĺňajú originálne ilustrácie Martina Šišku.

Žitava, básnický debut Filipa Németha, viacnásobného finalistu súťaže Básne SK/CZ, je viac než len pôsobivou literárnou topografiou konkrétneho územia. Vo svojom krajinnom zameraní je rovnako intímnym pohľadom dovnútra, ako aj prechádzkou po miestach, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť všedne, ale optikou autora nadobúdajú nezameniteľný charakter. Némethova sebavedomá a zrelá poetika sa nevyhýba ani

\" Svet počká a príde nanovo, len neberte škovránkom noty a básnikom slovo\" píše poetka Denisa Stanislavová v útlej zbierke krehkej poézie Slza na librete. Prvýkrát ju doplnila i o básne v slovenčine, dedikované osobnostiam nášho kultúrneho života, ktoré nás tak náhle opustili. Tak, ako čarovná Edita Gruberová, ktorej venuje poetka ústrednú báseň Slza na librete. V básni Suite with a bow zas spomína

„Plavím sa skrz oceán sĺz. Prieč obzorom, na vode; Motám sa v samote. Vo vetre beznádeje; Kam ma len zaveje. Ostávam v údive, či sa nájdu dve duše tak zblúdilé“ Inšpirované filmom “Spolok Mŕtvých Básnikov/ Dead Poets Society\", (ne)šťastnou láskou, osudom, vesmírom, a ostatnými trápnymi stránkami s citátmi, poéziou, veršami, básňami, atď. atď...

Debutová zbierka TJ Vjugu, semiotextového performera, a-poeta, hudobníka a fotoamatéra, ktorú tvoria parabásnické objekty, rébusy, žarty, parafrázy úradných formulárov, vedomostného kvízu, ako aj neverbálne fotobásne a fotodokumentácie performancií. Sú výsledkom jeho prekérnych hier so všemožnými textami. Ako píše Peter Macsovszky v tzv. Predoslove ku Gestotextom: TJ Vjuga do aktuálneho sveta mediálnych