Vnikať do ohybných a zároveň akoby kamenných priestorov poézie Petra Šuleja nemusí byť vždy ani jednoduché, ani ľahké; autor s ľahkou eleganciou zapája do svojho fondu poézie presné výrazy z jednotlivých vedných odborov či citáty v cudzích jazykoch, čo na jednej strane neobyčajne umocňuje povedané, na druhej strane sa čitateľ \"pozdvihne\" nielen esteticky, ale aj intelektuálne. Viera Prokešová

Táto výnimočná kniha úsmevne sprostredkúva formou veršov a dialógov matky so synom radosť a odvahu nepoddať sa osudu. Autor veršov Sandro Milučký objavuje cez svoju optiku humor v každodennej obyčajnosti a stmeľuje nielen dva rôzne svety, ale aj mnohých rôznorodých ľudí.

Veronika Šramatyová (1977 Zvolen) vyštudovala maliarstvo u prof. D. Fischera na VŠVU v Bratislave, ktoré ukončila doktorátom (2010). Debutovala zbierkou untitled (2009). Rodinné konštelácie sú jej druhou zbierkou, ktorá vychádza po desiatich rokov. Precízna básnická sonda do súkromného sveta, do sveta za dverami.

Debut poetky, ktorá sa v slovenskej literatúre prostredníctvom regionálnej tlače, Nového slova, Slovenského rozhlasu, viacerých zborníkov a antológií etablovala už v osemdesiatych rokoch. Jej zbierku tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do konzervy (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov. S ilustráciami

Aj v štvrtej básnickej zbierke Gény Tálie, 2018 (po Sex času s nulou, 2013; Emócie v celofáne, 2014; Adamovo rúcho, 2015) Jozef Ivan pokračuje v nastavovaní kriticko-satirického zrkadla svetu človeka. Z jemnej poetickej pavučiny reflexií splieta originálne obrazy a metafory každodenného divadelného správania sa hlavného protagonistu, ktorý si hrdo hovorí koruna tvorstva. Z básnikových aforizmov, epigramov

Narodila sa ako jediné dieťa Juraja a Emílie Krajčovcov v Hontianskych Moravciach. Vyštudovala Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, kde spoznala aj svojho budúceho muža Jaroslava Filipa. V roku 1948 sa vzali a obaja učili v Hontianskych Moravciach. Tam sa narodili aj ich štyri deti. Najstarší, Jaro Filip bol hudobníkom, hercom, spevákom, komikom a vášnivým propagátorom IT technológií. Kvôli jeho štúdiu

Koncom roku 1947 poslal mladý ambiciózny básnik Vojtech Mihálik, ktorý krátko predtým debutoval zbierkou spirituálnej poézie Anjeli (1947), redaktorovi vydavateľstva Verbum, básnikovi Jankovi Silanovi postupne dva listy a strojopis zbierky, ktorú zamýšľal vydať v edícii poézie Lux. Doklady o Silanovej reakcii sa nezachovali a po tzv. Víťaznom februári 1948 bol zo strany komunistickej štátnej moci na

Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť. Je to náš svet. Naša súčasnosť, minulosť a budúcnosť sa tu ocitli v jedinom hľadáčiku snajpera,

Ilustrovaná básnická je zrkadlením motívu lásky, vzťahov, ale aj vnútorného nepokoja a revolty mladého človeka, ktorý sa búri voči zaužívaným zvyklostiam a postojom každodenného života. Autor nadväzujúc na predchádzajúcu básnickú zbierku rozširuje svoj pohľad o nové témy či hĺbku ich stvárnenia. Cieľom knižky je okrem pôžitku z čítania poskytnúť aj priestor na zamyslenie.

Autor predstavuje čitateľom zbierku osobnej lyriky. Tradičné témy ako láska, sklamanie, sebareflexia sceľuje spoločný podkladový motív – fenomén mesta, prírody a prírodných živlov charakteristických pre melancholické časti roka. Akoby odrážali autorove vnútro, ktoré je do istej miery poznačené nostalgiou až smútkom. Akoby nepatril do súčasného sveta, ktorý ho niekedy zraňuje a ktorému nie vždy rozumie.

Desiaty diel postupne vydávaných zápiskov zo zápisníka autora je pokračovaním zápiskov zachytávajúcich čas intenzívneho priateľstva autora s Dr.Pavlom Straussom a ich vzájomnú korešpodenciu. /Záznamy zo zápisníka január-máj 1989/

V. Benková, nar. 1939 v Báčskom Petrovci (Srbsko), je členkou Spolku spisovateľov Srbska, Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov. Píše poéziu, prózu, literatúru pre deti, eseje, publicistiku, prekladá zo srbčiny do slovenčiny. Okrem poviedok, kníh pre deti, románu Stred sveta (2007) pripravila spolu s E. Farkašovou dve antológie – výber z poézie a prózy slovenských spisovateliek z materskej krajiny

Nová básnická zbierka poprednej slovenskej poetky Anny Ondrejkovej, ktorej poézia je večne sa hojaca nezahojiteľná rana sveta, láska vo všetkých podobách, svetlo v hlbočine volania. Jej tvorba patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čím sa môže slovenská literatúra v posledných desaťročiach pochváliť. Súčasťou knihy je štúdia, ktorej autorkou je Ivana Hostová.

Pevné hviezdy sú súborom básnických alegórií, v ktorých sa subjekt spytuje na možný prienik existencie so svetom, ale ten napriek svojej kráse nikdy nebol dokonalý. Z tohto deficitu sa rodí túžba po transcendencii duše, smäd hovoriaci o archetypoch hľadajúceho (muža) jazykom symbolov. Ide o druhú, prelomovú zbierku autora, v ktorej poetiku civilného verša nahrádzajú nadčasové reflexie.

Zbierka básní Petra Milčáka

V súhre umeleckého skla a poézie sa stretávajú dva odlišné svety s realistickým vnímaním života, vzťahov, neistôt a zlyhaní, ale i ľahkých krehkých vnuknutí a momentov, ktoré sa dejú akoby mimochodom, prekvapujú svojou inšpiráciou, pointou, stávajú sa povzbudením, vyjadrením nekonečnej voľby a možného rozletu, ak sa človek zase odváži chcieť... Ukážka z textu v spirituálnej prítomnosti jeho mimoriadneho

Životopis každodenností: básne

To čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič... – Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku

„Sú knihy, ktoré hoja bolesti. Sú knihy, ktoré rozvášňujú. Knihy múdre, i nahlúple. Knihy pre verných, i neverných čitateľov. Knihy na počúvanie. Na vzlietnutie. Knihy zažité a knihy ako pridaná hodnota bežnej knižnice. Knihy, ktoré milujeme po celý život, ale aj také, na ktoré zabudneme. Sú knihy, ktoré často citujeme, prenášame v duši z miesta na miesto, vláčime v duchovnom batohu, nosíme pri sebe