Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: ja ty my. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu

Prvý knižný výber z poézie popredného nemeckého básnika Richarda Pietrassa.

Básnik Erik Ondrejička až vo svojej desiatej zbierke poézie pristúpil ku knižnému publikovaniu básní, v ktorých nepoužil klasickú zvukovú výstavbu verša. Rýmy sa v nej vyskytujú iba výnimočne, na zdôraznenie cyklickosti niektorých procesov. Zbierka nadväzuje na filozofický a kontemplatívny rozmer Ondrejičkovej lyriky a jeho schopnosť pomenovať aj tie javy sveta a stavy človeka, ktoré sa inak ako poéziou

KRISTÍNA JANEGOVÁ, (1952), žije a tvorí v kraji pod Veľkou Javorinou, v meste Stará Turá, no srdcom je Myjavčanka. V kopaničiarskom kraji prežila celý svoj aktívny život. Počas mnohých rokov zúčastňovala sa rôznych literárnych súťaží s celoslovenskou pôsobnosťou ako Wolkrova Polianka, Literárna Senica, literárna súťaž Trenčín Jozefa Braneckého, kde získala i rad významných ocenení. Svoje verše uverejňovala

Dvanásta kniha poézie autora, v ktorej nateraz opustil viazaný verš a v rámci jeho uvoľnenia prešiel až k experimentu s formou. Tento krok mu dáva možnosť vyjadrovať sa voľnejšie k svojej zásadnej téme láske. Vzťah dvoch ľudí si tu v osobe lyrického hrdinu všíma nielen ako milenecký vzťah. Uvedomuje aj jeho hlbší spoločenský rozmer a rozmer vzájomnej previazanosti. Od priateľstva cez partnerstvo, až

Aj v štvrtej básnickej zbierke Gény Tálie, 2018 (po Sex času s nulou, 2013; Emócie v celofáne, 2014; Adamovo rúcho, 2015) Jozef Ivan pokračuje v nastavovaní kriticko-satirického zrkadla svetu človeka. Z jemnej poetickej pavučiny reflexií splieta originálne obrazy a metafory každodenného divadelného správania sa hlavného protagonistu, ktorý si hrdo hovorí koruna tvorstva. Z básnikových aforizmov, epigramov

Autorka ponúka hodnovernú poéziu, jej básne poskytujú možnosť orientovať sa aj v zložitejších súvislostiach. Vo svojom debute tvorí obrazy, ktoré zachycujú niekedy až fantastický priestor mimo slov, to nepomenovateľné, čo sa zvyčajne odohráva v mlčaní. Pomyselnému ja nezáleží na mene, netrápi ho vlastná identita. Nečudo, tá sa rozvíja zakaždým nanovo. Nechýba mu odvaha vykresľovať veci zahalené tajomstvom,

Presne po desiatich rokoch prichádza autorská dvojica Erik Ondrejička a Ivan Popovič s voľným pokračovaním úspešnej knihy epigramov, tentoraz pod názvom HAPPYgramy. Kniha obsahuje 109 ilustrovaných epigramov, reflektujúcich ľudské vlastnosti, vzťahy a konkrétne reálie našej súčasnosti. Autori tejto veselo-smutnej zbierky si najčastejšie berú na mušku aktuálne problémy, ktoré so sebou prináša demokracia

Autorka v knihe „Zbierka básní skutočného života“ prináša niekoľko intímnych, emotívne ladených básní, ktoré predstavujú rozličné obdobia života. Ústrednou témou je láska, a to v rôznych podobách, v ktorých ju poznáme. Pri čítaní zbierky vás zaujmú nie len autorkine originálne myšlienky, ale aj svojský štýl ich vyjadrovania, ktorý kolíše medzi tradičnou a modernou poéziou. Básne, udalosti, ako i samotné

Výber z básní a textov piesní významnej slovenskej speváčky, skladateľky, textárky, gitaristky a hudobnej publicistky. Touto knihou predstavujeme autorku ako všestrannú umelkyňu. Publikácia totiž okrem básní a textov obsahuje aj výber z autorkiných epigramov, ktoré mala zatiaľ uložené v šuplíku. Horňákovej umeleckú všestrannosť dokazujú aj jej obrazy, preto sme ich zopár využili ako ilustrácie na oddelenie

Najvýznamnejšie básnické dielo slovenskej literatúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostrým odsúdením morálneho a spoločenského úpadku a ponížením ľudskosti, ktoré vojnový konflikt prináša. Básnik v 32 sonetoch okrem protestu proti krviprelievaniu kladie otázky, kto je za hrôzy a utrpenie zodpovedný, a vyjadruje aj nádej, že ľudstvo sa poučí a bude žiť v mieri. Hviezdoslavovu básnickú skladbu

Kniha prozaičky a poetky Jany Bodnárovej Uprostred noci sa chcem ísť prejsť dopĺňa súčasnú poéziu o novú senzibilitu, ktorá spája vnútorné reakcie autorky na spoločenské pohyby s hlboko intímnym cítením osobného života po tragickej osobnej skúsenosti. Z nej nachádza cesty von cez groteskné momenty, presvetľujúce tienisté stránky ľudskej existencie. \"Exteriérovo\" sa časť básní spája s Prahou, kde

Básne tejto zbierky vznikali v marci 2001, 2002, 2003 medzi Bratislavou, Trnavou a Nitrou. Niektoré z nich boli časopisecky publikované v Romboide a Raku. Autorka sa venuje hlavne literárnej histórii a literárnej kritike.

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný

Magus je rebel. Magus odkazuje čitateľom: „Hodnota tejto knihy je v tom, že nemá žiadnu hodnotu.“ Magus recykluje svoju prázdnotu. Magus je mentálne spojenie s hviezdou Sírius, „hviezdou mágov“. Magus je pokus o výklad prvej tarotovej karty. Magus je radikálny opus autora graffiti poézie. Magus ide vždy svojou cestou. Magus je majster ilúzie, stojí pred nami nehybne vo vlnách a víroch v chaose života.

Pevné hviezdy sú súborom básnických alegórií, v ktorých sa subjekt spytuje na možný prienik existencie so svetom, ale ten napriek svojej kráse nikdy nebol dokonalý. Z tohto deficitu sa rodí túžba po transcendencii duše, smäd hovoriaci o archetypoch hľadajúceho (muža) jazykom symbolov. Ide o druhú, prelomovú zbierku autora, v ktorej poetiku civilného verša nahrádzajú nadčasové reflexie.

V básnickej zbierke Rozlomená pečať z pera významného slovenského básnika Jána Švantnera, sa stretá pradávna japonská lyrika päťveršovej tanky a kresťanská symbolika čísla 33 vyjadrujúceho bolesť i nádej. Hoci každá báseň je tematicky relatívne samostatnou výpoveďou s vlastným obrazom, jednotný autorský tón umožňuje prirodzené plynutie motívov, ktoré podčiarkuje ideový základ celej zbierky – autorovo

„Plavím sa skrz oceán sĺz. Prieč obzorom, na vode; Motám sa v samote. Vo vetre beznádeje; Kam ma len zaveje. Ostávam v údive, či sa nájdu dve duše tak zblúdilé“ Inšpirované filmom “Spolok Mŕtvých Básnikov/ Dead Poets Society\", (ne)šťastnou láskou, osudom, vesmírom, a ostatnými trápnymi stránkami s citátmi, poéziou, veršami, básňami, atď. atď...

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne na papieri.Je teda na posúdení čitateľa, č i sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob

Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči. Nie je podstatné to, či je Grochova básnická mytológia