Kniha básní a slamov Spievam je knihou zrodenou z tohto a do tohto zvíchreného, neistého času. Tomáš Straka v nej prehovára priam prorocky, ako hlas volajúceho na púšti, burcujúci a prelamujúci tvrdé krovky ľudskej ľahostajnosti a otupenia. Takáto je báseň Ján a Martina, ktorá zaznela na protestoch Za slušné Slovensko a pri odhalení pamätníka moderným mučeníkom tejto doby. Básnická reč knihy je provokatívna,

Predtým než sa z Viliama Klimáčka stal najprv príležitostný a neskôr ťažiskový dramatik slovenskej literárnej scény, bol básnikom. A ako inak, svojským. Hravým a vtipným, drzým a úprimným a popri všetkom ľudským. Karamelky, básnické jazz sessions obyčajného chalana, nestratili nič z mladíckeho pôvabu, akým sa postupne zapájal do veľkého života. V knihe majú svoje nezastupiteľné miesto pokrvné bratstvá

Básnickým debutom Verše na pni (1966) sa autor významne začlenil do celonárodného literárneho kontextu v rámci nastupujúcej generácie básnikov. Dovedna vydal (zatiaľ) dvadsaťdva básnických zbierok pre dospelých, vyše dvadsať veršovaných kníh pre deti a päť zväzkov epigramov so spoločným názvom Posmešníky. Titulná báseň dvadsiatej tretej zbierky Návratky je návratkou do sna muža, čo sa neochotne dvíha

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše. Osobitne po roku 1968, keď ho postihlo 20-ročné obdobie politicky, občiansky vynútenej exkomunikácie z verejného i vedeckého života so zákazom publikačnej činnosti. Z bohatej rukopisnej tvorby po rehabilitácii po roku 1990 publikoval básnické diela Diabolský

Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým

Narodila sa ako jediné dieťa Juraja a Emílie Krajčovcov v Hontianskych Moravciach. Vyštudovala Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, kde spoznala aj svojho budúceho muža Jaroslava Filipa. V roku 1948 sa vzali a obaja učili v Hontianskych Moravciach. Tam sa narodili aj ich štyri deti. Najstarší, Jaro Filip bol hudobníkom, hercom, spevákom, komikom a vášnivým propagátorom IT technológií. Kvôli jeho štúdiu

Tajomná Ráchel Noa sa ako prízrak vynára z internetového sveta, aby priniesla svoju vášnivú výpoveď o živote, láske a smrti. Hoci zatiaľ publikovala poéziu iba na Facebooku, jej básne prezrádzajú, že na scénu slovenskej poézie vkročilo zvláštne stvorenie. Jej debutová zbierka Havran v kávomate, je presne ako káva. Silná. Niekedy až príliš. Neznesiteľne úprimná, no zároveň neodolateľná tou zvláštnou

Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé: Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!

\"Smútok je metafyzický sviatok, ktorý celebruje sám Život ako spomienkovú udalosť na božské nebytie. Na život pred životom a možno na život po smrti. Duša sa len s ťažkosťami vyrovnáva s nedokonalosťou tohto sveta, keďže jej otec je Dokonalosť sama. Človek je súčasťou prírody, ale jeho duša, to je nebo, ktoré sa nad ňou skláňa od nepamäti. Nakoniec nikam neodletíme v skafandroch, len prejdeme z jednej

Príbehy, momenty a „zapisovanie tela“. To všetko obsahuje Atlas biologických žien (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky), ktorý je druhou básnickou zbierkou poetky Oľgy Gluštíkovej. Texty sú priamou rečou osôb, odhaľujú intimitu a telesnosť autorkiných hrdiniek. Názvom básne nás autorka uvádza do kontextu konkrétnej osoby, predstavuje jej/jeho meno, profesiu, vek či životnú situáciu.

Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok. Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom

Uplynulo vyše sedemdesiat rokov od doby, keď vyšli dve zbierky poézie pod pseudonymom Ria Valé. Kto mohol vedieť, že autorkou píšucou pod pseudonymom Ria Valé nebol Rudolf Dilong, ale žena, mladá a zaľúbená, no pre svoj židovský pôvod skrytá za Dilonga? Navyše, táto žena, Valéria Reiszová, nebola iba Dilongovou žiačkou básnického umenia, ale aj jeho partnerkou, ktorá mu v roku 1942 porodila dcéru.

Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť. Je to náš svet. Naša súčasnosť, minulosť a budúcnosť sa tu ocitli v jedinom hľadáčiku snajpera,

Poézia

Martina Čižmářová narodená 7.4.1980 vo Svidníku po jej prvotine s názvom Túžba a slzy padlého anjela vydáva jej druhú časť ovplyvnenú pozitívnym dianím v jej živote.

Kniha OKA-MIHY je nezvyčajnou sondou do sveta dvoch sestier. Zuzana Horváthová, držiteľka niekoľkých fotografických ocenení Slovak Press Photo, svoje umelecké fotografie vytvorila v súznení s textami svojej sestry Gabriely Magalovej, vysokoškolskej pedagogičky, ktorá okrem odborných publikácií sporadicky tvorí pre deti i dospelých. Zuzanine poetické fotografie nie sú len ilustráciami ku Gabrieliným

Básnický debut mladej autorky

Básnický denník z obdobia Putinovej \"špeciálnej operácie\" na Ukrajine. Ľubomír Feldek zostavil skoro deň po dni od 24. februára 2022 facebookové statusy, svoje i prekladané básne ruských a ukrajinských autorov (aj Jána Kollára so Slávy dcerou) ktoré napriek svojmu veku sú stále a mimoriadne teraz aktuálne. Slovenský text

Skvost slovenskej ľúbostnej poézie. Originálna umelecká ručná knihárska práca.