Už samotný názov novej kolekcie básní autora Jaroslava Čierneho Zem ľudí napovedá, že ústredným motívom je človek. Človek, ktorý nazerá na svoju existenciu a na rozličné životné situácie, ktorým často stojí tvárou v tvár každý z nás, cez prizmu skúseností a so značnou dávkou pokory a vďačnosti. Podobne ako autorova prvá básnická zbierka, aj kolekcia básní, ktorú máme pred sebou, je písaná pestrým jazykom

Vajanský bol lepší básnik ako prozaik. O tom by rád čitateľa presvedčil aj tento náš po starom povedané výbor z jeho lyrickej poézie. Kým voči Vajanského próze sa autori nasledujúcich generácií vyhraňovali zväčša polemicky, na jeho poéziu nadvä zoval aj taký básnický virtuóz ako J. Jesenský. Vtip, konverzačná ľahkosť, ale aj nepatetické vyjadrenie smútku či parnasisticky dokonalé sonety, to všetko

Na prvý pohľad je to útla a skromná zbieročka voľnoveršových básní, ktoré sú však na prasknutie naplnené mohutným obsahom a hĺbkou myšlienky, podčiarknutej nečakanou pointou. To svedčí aj o autorkinej schopnosti obrazného videnia a nachádzania prekvapujúcich sklíčok metafor. (Z doslovu Jaroslava Rezníka.)

Zbierka básní KÚSOK OD NEBA je druhá zbierka poetky Henny Fiebigovej-Sivákovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve LÚČ. (Prvá zbierka má názov VŠADE ŤA VIDÍM.) Autorkine básne boli písané srdcom, preto ich je potrebné aj takto čítať a možno ukážu cestu a smer v niektorých momentoch života aj Vám.

Autor sa od roku 1998 venuje nepísaniu.

Básnik Benjamín Škreko je známy najmä staršej generácii vďaka tomu, že často uverejňoval svoju tvorbu v satirickom časopise Roháč. Jeho láskavý a nezameniteľný humor sa tak stal súčasťou mnohých rodín a domácností. Humoristické prvky v jeho tvorbe prezrádzajú, že je to človek s optimistickým prístupom ku všetkému, čím sa stretáva. Táto črta sa nachádza aj v jeho najnovšej zbierke básni Kam z kanape.

V tejto zbierke sa nachádzajú nielen experimentálne ladené básnické cykly, kde hra s písmenami a číslami vyjadruje istú túžbu a jej naplnenie, ale aj také, čo nevybočujú z rámca tradičnej poetiky. V nich sa autor vracia do 70. rokov minulého storočia a svoje spomienky uzatvára vo voľnejšie nadväzujúcich básňach. Zo zvažovania možno vytušiť, ako sa navzájom prelínajú minulosť a budúcnosť. V jednom aj

Tajomná Ráchel Noa sa ako prízrak vynára z internetového sveta, aby priniesla svoju vášnivú výpoveď o živote, láske a smrti. Hoci zatiaľ publikovala poéziu iba na Facebooku, jej básne prezrádzajú, že na scénu slovenskej poézie vkročilo zvláštne stvorenie. Jej debutová zbierka Havran v kávomate, je presne ako káva. Silná. Niekedy až príliš. Neznesiteľne úprimná, no zároveň neodolateľná tou zvláštnou

Aký význam má láska? Cítenie sa rozkladá v našich dušiach a prejavuje lásku a dobro v iných sférach. Vedieme naše kroky niekam, kde nás čaká vďaka, porozumenie, ale aj sklamanie či smútok. Naše oči vedia rozpovedať príbehy, ktoré okolo seba vidíme, a naše srdce zas príbehy citov, čo nás napĺňajú. To sú cesty života – raz priamočiare, inokedy krivolaké – neraz spojené do križovatky. Básnická zbierka

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, po dlhšej odmlke predstupuje pred čitateľskú verejnosť s lyricko-epickou skladbou Pečate v kameni (dielo napísal v roku 1972). Zbierkou nás vracia do osudov vojaka Slovenskej armády východného frontu. Do jeho návratu, do ohňa povstaleckých bojov na území Slovenska. Ide o tému, ktorá sa v poslednom období akoby vytrácala z našej poetickej

Štefan Moravčík nespochybniteľne patrí medzi špičku slovenských majstrov poetického pera. Jeho básne sú jedinečným vkladom do literatúry a každá nová zbierka znamená poetický sviatok. Také sú i plastické, farbisté, poeticky mnohorozmerné, skrytými významami preplnené Vruby do medu. Tvoria ďalší schodík nahor na Moravčíkovej životnej púti, sú stále zrelšou, už jesennou poéziou autora, v ktorej si tvorca

Básnický debut mladej autorky

V súhre umeleckého skla a poézie sa stretávajú dva odlišné svety s realistickým vnímaním života, vzťahov, neistôt a zlyhaní, ale i ľahkých krehkých vnuknutí a momentov, ktoré sa dejú akoby mimochodom, prekvapujú svojou inšpiráciou, pointou, stávajú sa povzbudením, vyjadrením nekonečnej voľby a možného rozletu, ak sa človek zase odváži chcieť... Ukážka z textu v spirituálnej prítomnosti jeho mimoriadneho

Najčastejším motívom písania poézie je istá úľava v duši. Autorka sa aj takýmto spôsobom dokázala vo svojej zbierke vysporiadať, vypísať z obáv, radosti,úvah o sebe a svete v ktorom žije. Písaním sa mnohokrát problémy nevyriešia, ale je dôležité, že sa pomenujú, prípadne sublimujú. Aj táto zbierka je akýmsi zosumarizovaním života a jeho každodenných príbehov.

V poradí druhá kniha zo série Archívov v koncepcii Michala Murina predstavuje výber doposiaľ nepublikovanej konkrétnej poézie slovenského intermediálneho umelca Milana Adamčiaka. zostavil Michal Murin

Najnovšia zbierka Igora Hochela (má ich za sebou štyri) je veľkým prínosom do jeho literárneho myslenia, a teda i prínosom pre čitateľa. Hochel si zachováva lyrický tón, i racionálnu myšlienku, ale jeho posolstvo je na-liehavejšie, tematicky rozľahlejšie. Autorovi nejde iba o reflektovanie osobnej situácie, ale situácie ľudského rodu. Mal by ho skúsiť čítať i ten, kto dosiaľ poéziu ob-chádzal, a to

Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu. Štrpka trvá na svojich textoch. Ich otvorenosť využil pri

Zatiaľ posledná nová básnická zbierka Anny Valcerovej Letný sneh prináša motivicky rôznorodé básne reflektujúce ďalší úsek poetkinho života. Nemilosrdne ho poznamenáva smrť životného partnera. Lyrická aktérka sprítomňuje chvíle s ním, najmä pred jeho odchodom, vyzdvihuje jeho starostlivosť o najbližších, ktorú zastupuje vlastnoručne postavený zrub z kameňa a dreva ako symbol spoločného domova, s decentnou

„Sú knihy, ktoré hoja bolesti. Sú knihy, ktoré rozvášňujú. Knihy múdre, i nahlúple. Knihy pre verných, i neverných čitateľov. Knihy na počúvanie. Na vzlietnutie. Knihy zažité a knihy ako pridaná hodnota bežnej knižnice. Knihy, ktoré milujeme po celý život, ale aj také, na ktoré zabudneme. Sú knihy, ktoré často citujeme, prenášame v duši z miesta na miesto, vláčime v duchovnom batohu, nosíme pri sebe