Kniha venovaná poslednému spravodlivému predstavuje vtipne podaný príbeh zo slovenskej kriminalistiky vo forme románu. Neuveriteľná zápletka a osoby zapadajú do kontextu rokov socializmu na Slovensku. Autorka sa snaží čitateľom, ktorí toto obdobie ne zažili alebo si z neho málo pamätajú, priblížiť základné spoločenské limity pre bežného človeka, ktoré svojim spôsobom obmedzovali jeho možnosti konania

Určitě se vám už někdy pokazila pračka, televize, mobil nebo něco jiného. Nepříjemné, ale ne tragické. Můžeme zavolat opraváře, koupit nový spotřebič nebo se bez nej obejít. Co se však stane, když se něco pokazí v člověku? Nahradíme ho? Nebo přivřeme oči a budeme doufat, že to sám zvládne? A co když se něco takového stane vám? Ema prožívá osudovou lásku k ženatému muži, ale vzápětí i velké zklamání,

Jediným únikem z milostného trojúhelníku je pro ni smrt. Třeba i ta vlastní. Stokrát obehraný příběh. Pro klasickou situaci manžel + manželka + milenka neexistuje rovnice. Všechno závisí na tom, co nebo kdo další je ve hře. Tomáš, bohatý podnikatel, si zpestřuje život v cizích náručích a postelích. Jeho manželka Ivana nic netuší až do okamžiku, kdy se jí přizná ke vztahu s nádhernou modelkou. Mladá,

Deväť príbehov, v ktorých sa priam magicky spája rozprávačský talent Kataríny Mikolášovej s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára. Široký záber z hľadiska času od prehistorickej doby po dnešok určuje aj výber postáv, ktorým – skutočným aj vymysleným – sa autorka dostáva pod kožu, hlboko do duše i do srdca. Od pravekej mladej ženy Gahy, ktorá musí čeliť klíčiacim výhonkom dovtedy nepoznaných ľudských

Skapeme, – priznal zmučene chlapík s totálne zakrvavenou nohavicou. Iba ty, – predstieral som neporaziteľnosť. Obloha zosivela ako vojakova unavená tvár. Prekvapenie v prižmúrených očiach vystriedalo odovzdané sklamanie. Čakal ho zánik a nekonečná cesta do vesmíru. Chápal som ho. Mnohokrát som v boji spáchal školácku chybu a zaplatili za ňu iní. Nevinní civili alebo zle zaplatení kolegovia. Tak sa

Krista bude mať tridsaťtri a má pocit, že pestré sú v jej živote už len pančušky. Tie nosí vážne farebné. Možno je to tým, že je výtvarníčka. A možno len cíti, že potrebuje zažiť niečo, čo ju naučí milovať svojho manžela rovnako nekonečne, ako milovala svojho Prvého. Pre spomínanú lásku sa dokáže vrhnúť do čohokoľvek a nezastaví ju ani čerstvý hrob, čo nájde v lese, ani cudzinec, ktorého identita bude

Keď Ružena prišla dnes dopoludnia do kostola, ako vždy pokľakla a zdvihla oči k oltáru. Dnes však mala vyhradené miesto v prvej lavici, spolu s mamou a ďalšími členmi rodiny. Skôr než prešla tých pár krokov, jej zrak skĺzol k sochám, čo stoja v malých bočných výklenkoch, vysunutých pred úroveň priestoru hlavného oltára. Z jednej strany Panna Mária, z druhej Kristus. Strážia oltár, nevedno pred kým.

Elena Letňanová je vynikajúca klaviristka. Melódie počuť aj z jej viet. Píše ako dýcha. Nič si nevymýšľa. Pri čítaní jej poviedok sme uprostred priameho prenosu – myšlienok, udalostí, pocitov či spomienok. Vlákna jej príbehov sú zo svetla, oblohy, tráv, no rovnako z priateľstva, z veselej radosti, zo sklamania, zo smútku. Ponúka ich až s akousi detskou úprimnosťou. Tie poviedky sú pripomienky, pre

Štyridsiatnička Slávka, ktorú po rokoch opustil manžel, žije len pre svojho syna a prácu. Nečakané vzplanutie citov k podstatne mladšiemu mužovi ju zaskočí a vytrhne z jej bezpečného sveta. Mestečkom, kde žije, navyše otrasie vražda mladej ženy. Všetky nitky sa zbiehajú k Slávke, a hoci veštbami pomáha iným, vlastný osud predpovedať nevie. Ubráni si Slávka v prostredí malomesta nerovnú lásku? Zasiahne

Prozaický debut Igora Hochela Muchy (v treťom roku okupácie) ponúka čitateľom príbehové poviedky, ktoré zachytávajú krátky životný úsek protagonistov, poväčšine jednu zvláštnu udalosť v ich každodennom bytí. Autor sa opiera o realitu, avšak reálne ozvláštňuje prvkami absurdity, záhady či iracionality. V týchto prózach sa odzrkadľujú aj politicko-spoločenské pomery a premeny v našej krajine, konkrétne

Svet bez mobilných telefónov a supermarketov? Ťažko predstaviteľné. Ale práve v takomto svete sa odohráva román Domov, v nedávnom a pritom dávno zabudnutom období deväťdesiatych rokov. Priamočiary príbeh hrdinu neschopného splácať dlhy svojho života sa začína sťahovaním do nového bytu. A spolu s tým aj do nových, zväčša len horších a deprimujúcejších životných situácií. Román je venovaný všetkým dlžníkom

“Minule, keď som...” je voľným pokračovaním kníh Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1 a 2, ktoré Remi Kloos napísal spolu s Pero Le Kvetom. Aj túto knižku tvoria krátke postrehy a minipríbehy, myšlienky, úvahy a krátke zážitky, ktoré sa však tentoraz udiali počas mnohých činností autora, teda nielen pri fajčení. Hoci treba povedať, že častokrát pritom aj fajčil. Motto: „Predsa, ak by si všetci ľudia

„— Čo bolo potom, stará mať? Chlápä ešte vždy nespí. Zíza na babku, ktorej bezzubé ústa tíško čosi šepocú, oslovujú kohosi nežným, maznavým menom. Na chlapcov hlas preberie sa z driemot a odvetí mu mäkkým, trpezlivým hlasom: — Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli… Spi, syn môj.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Čerstvú tridsiatničku Terezu Weissovú už nebaví stereotyp. Keď nie je v práci, zožiera ju samota chladného bytu. Rozhodne sa preto niečo so svojím nudným životom urobiť. Na internete sa zoznámi s Nicholasom a túži s ním prežiť milostné dobrodružstvo. On má však podmienku. Pri stretnutí ho nemôže vidieť, a ani počuť... Môže ho iba cítiť! Tereza sa správa bezostyšne a rozhodne sa výzvu prijať. Zakázané

„Nieto spevnejšieho národa na svete od Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi, čokoľvek sa nad obyčajnú obecnosť v živote povznesie, všetko prechádza u Slovanov do piesne a v speve sa ozýva…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román osudový. Príťažlivý. Na jeden dych. Keď Dara stretne Collina, muža svojho života, udalosti naberú rýchly spád. Zamilovaná dvojica prežíva vzťah plný vášne, krásnych prekvapení a malých zázrakov. Ich láska je dokonalá, vzácna. A potom Dare zazvoní telefón. Do rúk vzala opraty smrť a zamierila na nesprávne miesto...

Faustiádu literárna veda dlho obchádzala. Bála sa jej. Samotný Záborský sebaironicky napísal, že si ňou pripravuje miesto v literárnom blázninci, lebo „väčšieho blázna vo svete niet, ako kto bláznom nedá byť bláznami a všetko smiešne obracia na smiech”. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Už niekoľko rokov píšem o svojich zážitkoch na osobnom facebookovom profile. O bežných životných situáciách, stretnutiach s ľuďmi, ktoré isto sami zažívate. Vo výťahu, na ulici, v škole, obchode či autobusom cestou do práce. Po prečítaní týchto príbehov ma mnohí povzbudzovali vydať ich aj knižne. A tak vznikla kniha s názvom Niekedy stačí preskočiť plot. Po jej vydaní som dostal veľmi veľa správ, mailov,

Nové vydanie najobľúbenejšej knihy od slovenskej kráľovnej dievčenských románov Enje Rúčkovej! Zoja má z tanečného kurzu, na ktorý ju dotlačila kamarátka, hrôzu. Myslí si, že ho celý presedí v kúte, pretože: 1. Chalani sú z nej nervózni, lebo je väčšinou vyššia ako oni. 2. Nenosí lodičky, ale „lode“. 3. Ruky jej zdobia nepekné mozole. 4. Má asi taký sexepíl ako doska na žehlenie. 5. Rodičia ju chodia

Viktória je mladé dievča, pätnásťročná tínedžerka, žijúca v rodine, v ktorej má všetko, po čom jej srdce zatúži. Mala mať krásny život. Bezstarostný, ktorého náplňou malo byť dobre sa učiť a užívať si každý jeden deň v spoločnosti obdivujúcich priateliek a priateľov. V jedno ráno sa jej dievčenský sen zmení. Do ich domu vtrhne policajné komando, obráti ho celý hore nohami, jej otec skončí vo väzení,