Všetko to začalo nevinnou stávkou medzi tromi kamarátmi. Ten, ktorý získa príťažlivú Antóniu, vyhrá lukratívnu cenu. Kto by odolal? A tak sa začína hra... Ani jeden z nich netuší, že získať hlavnú cenu nebude jednoduché. Tajomná kráska nie je žena, ktorá sa dá len tak lapiť na sladké reči a lacné triky. Okrem toho nad ňou visí tajomstvo, ktoré chcú minimálne dvaja rozlúštiť. Čomu sa venuje, keď nie

Každá žena má v sebe gamblerku. Niekedy sa len nevinne hrá, niekedy hazarduje, gambluje, aby prežila. Občas riskuje pod vplyvom okolností, inokedy v pude sebazáchovy. Často ide o oheň, ktorý tlie v každej z nás. Čo sa ale stane, keď sa vznieti? Emma, Laura a Anna sú gamblerky. Rozhodnú sa pre dobrodružstvo s možnosťou obrovskej výhry. Veľká výhra však znamená aj riziko hlbokého pádu. Dokážu ochrániť

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a

Najúspešnejšia Ballova kniha vychádza v treťom vydaní. Získala Cenu Anasoft litera v roku 2012. Preklady vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.“ Rosie Goldsmith, EuroLitNetwork, 15. 5. 2017 Konečne sa niekto na dnešnom

Štyri priateľky. Na všetko. Na život, aj na smrť. Jedna ochorie, dve opustia manželia a štvrtá od neho odíde sama. Príliš veľa zmien pre každú z nich… Našťastie, majú jedna druhú a podržia sa navzájom. Lebo vedia, že muži prichádzajú a odchádzajú, ale priateľky sú tu navždy. Aby prežili, zvolia si heslo: Carpe diem, užívaj dňa a ich najobľúbenejším dňom sa tak stane dnešok. Lebo včerajšok je minulosť

Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I.

Autobiografický román skúseného slovenského prozaika zaujme živou hodnovernosťou výpovede o tom, čo všetko pulzuje a odkrýva sa v mladom človeku z konca päťdesiatych rokov minulého storočia. Zauzľované vzťahové intimity a kontroverzné napätia s neprajným prostredím krajského mesta sú zdrojom trpkosti osobnej situácie i konečnej snahy vymaniť sa z nej.

„Trvalo dlho, kým som sa odhodlala napísať príbeh BOSY. Odvtedy, než sa udial, prešlo viac než šesť desaťročí. Je azda o najvernejšom priateľovi človeka, o psíkovi. A nielen o ňom. Je aj o vzťahoch, o obyčajných ľudských vzťahoch. Stal sa pred mnohými rokmi, keď som bola iba dieťa a neskôr mladá slečna. Mnohokrát som poprevracala v mysli dávne udalosti, kým si jednotlivé príbehy našli miesto v knihe.

Určujúcim predpokladom tejto práce je vlastne poznanie, že umenie je kontextuálna záležitosť: teda že to nie je akási uzavretá entita, na ktorej esencii a kvalitách sa možno raz a navždy, a najmä objektívne dohodnúť. Skôr je zrejmé, že Umenie „ako také“, teda umenie s veľkým U – univerzálne, nadčasové, „objektívne kvalit¬né“ – jednoducho neexistuje. Existuje len umenie, ktoré sa Umením stáva za istých

Druhá kniha Maroša Krajňaka, finalistu Anasoft litera 2012, nadväzuje na úspešnú prvotinu Carpathia (2011) v tom najlepšom zmysle slova a v mnohom ju ešte prekonáva. Príbeh plný fantázie, bizarných až halucinačných obrazov zachádza pod kožu historickej skutočnosti, súčasnosti aj čitateľovi. Prináša umelecky pôsobivý pohľad na následky udalostí nielen v Haliči v 20. storočí. Aj my si spolu s autorom

Druhé vydanie spoločnej poviedkovej zbierky literárneho dua Peter Pišťanek a Dušan Taragel Sekerou a nožom doplnené o poviedku Do práce, v práci, po práci, vždy spolu, v každom počasí. Zbierku tvoria literárne prvotiny, ktoré autori napísali buď spoločne, inšpirovaní slovenskou dedinskou prózou socialistického realizmu, zlými prekladmi z ruštiny, obľúbenými televíznymi seriálmi či vlastnými robotníckymi

Takmer o každej knihe sa dá povedať, že je \"o ženách a mužoch\". Rovnako je to pri tomto románe s príznačným názvom - Muž. Čím však kniha prekvapí, je iskrivá irónia a nadhľad, s akými autorka upratuje tú skriňu, čo sa volá život. Beletristická prvotina slovenskej autorky a prekladateľky vychádza pod pseudonymom Ester Weissová-Fekete. Čitateľov zaujme štylistickou invenciou, s ktorou rozpráva o tom,

Ak nedokážeme odpúšťať, nie sme pripravení milovať. Zatiaľ čo Tine sa podarí ustáť rodinnú krízu a s manželom sa snažia už nikdy nevracať do minulosti, pre Sebastiana je minulosť výzvou. Opúšťa rodný dom, aby odhalil pravdu o svojom skutočnom otcovi. Denis naďalej žije voľnomyšlienkarsky a súkromie si bedlivo stráži. Lillin dosiaľ pokojný život sčista-jasna naberie nečakaný smer. Za všetko, čo sa okolo

V poradí piata zbierka od autora, ktorý pracuje ako predseda senátu Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Je rozdelená na časti Obyčajní ľudia a Psie časy, a zachytáva krátke pravdy, básnikove postrehy i pocity.

V literárnej podobe filmového scenára Mandolína stavia na romantickom kontrapunkte tela a ducha, zmyselnosti a duchovnosti. Princíp „svetla a temnoty“ pokračuje v Nočnej samovrave, a „deň a noc“ sprevádza aj Popríbehy o nevšedných stretnutiach a útržkoch z korešpondencie so svetom, ktoré sa príbehmi stávajú až dodatočne tým, že sa stali hodnými zaznamenania. Bodnárová nás nenechá ľahostajnými ani nás

Poviedky pre dospelých od autorky Maťka a Kubka, ktorú sme doteraz vnímali skôr ako detskú autorku. Spomienkové príbehy z dolniackeho regiónu nás nielen pobavia, ale priblížia nám aj mnohé zabudnuté javy a obrazy dedinského života.

Unikátny a autentický onkologický príbeh známej spisovateľky, ktorá prekonala karcinóm prsníka. O rakovine, tentoraz bez dojímavých scén a útokov na city, zato s riadnou dávkou trochu morbídneho, no veľmi oslobodzujúceho humoru. Ani táto choroba nie je dosť „zákerná“ na to, aby vám pri jej zvládnutí nepomohli osudy odvážnych slovenských Amazoniek, ktoré často prišli o prsník, ale nikdy nie o chuť ďalej

Neviem, kto je môj otec. Možno to nevie ani mama. Nepoznala som môjho deda. Nemala som brata ani strýka. V našej rodine sa muži normálne nevyskytovali. Iba mužské návštevy. Napríklad sused z piateho. Čo k nám chodil hrať žolíka. Keď som sa naučila rozprávať a môj mozoček šliapal na plné obrátky, opýtala som sa na deda. Babča sa vtedy záhadne usmiala a vytiahla fotku z šuflíka. Bol na nej vysoký pán

Kniha vo Švajčiarsku žijúceho slovenského spisovateľa Dušana Šimka prináša šesť príbehov odohrávajúcich sa v rôznych historických obdobiach na rôznych miestach Európy. Jej postavy sa pohybujú rovnako suverénne po Zürichu, Bazileji, Viedni alebo Novom Sade, ako obývajú Prahu či Košice. A hoci postavy a dobové kulisy sa menia, niečo zostáva: Vždy, aspoň na pozadí, je tu niekto, kto sleduje, snorí, hlási