Hana Pavla Taussiga, který si v Česku získal pozornost jako Chlapec, který přežil pochod smrti, čtenáře velmi živě přenáší do doby padesátých let, do Státního nakladatelství beletrie, kam mladá Hana souhrou okolností nastupuje jako doručovatelka. Pavel Taussig jako pamětník, který v té době v podobném podniku pracoval, přesně zachycuje období a události v národních podnicích za vedení (nebo řádění)

Život, v tom najširšom slova zmysle prebieha v príbehoch a to zákonite a odjakživa. A v týchto príbehoch je súčasne skryté i keď limitované poznanie sveta. Príbehy formujú našu osobnosť, našu identitu, náš charakter a morálku. Autor v knihe hovorí o príbehoch, ktoré sa odohrali počas 90 rokoch jeho života. Príbehy nevymýšľa, ale hovorí o nich nielen ako pozorovateľ, ale aj ako ich aktér. V knihe popisuje

Katarína Gillerová je jedna z najobľúbenejších slovenských spisovateliek. Doteraz napísala devätnásť románov. Trinásty z nich s názvom Aprílové slnko vám prinášame v novom vydaní. Dve priateľky, dve odlišné rodinné zázemia. Ela vyrastá ako jedináčik s vlastnou izbou a starostlivými rodičmi, Dita je z mnohopočetnej rodiny trpiacej nedostatkom peňazí a musí sa starať o mladších súrodencov. Vyzerá to,

Nebo, peklo, hraj je kniha, ktorá by sa mala na pokračovanie nahlas čítať pri ohni, okolo ktorého sedí celý kmeň. Starí pamätníci,skúsení lovci, spoľahlivé ženy a neposlušné decká. Je to nádoba plná takmer neuveriteľných spomienok a zábavných príbehov. Čo na tom, že niektoré nie sú pre deti - nech sa poučia. Tá kniha je celkom spoľahlivá správa o tom, ako sa otec so synom odcudzili a dlho k sebe hľadali

Vysokoškolský učiteľ Tomáš raz náhodou na ulici stretne svoju bývalú študentku a pozve ju na kávu. Niekto ich nafotí a on je obvinený zo zvádzania študentiek. Pomocou nastrčenej milenky sa mu podarí škandál ustáť. Tomáš ale zostal poznačený (poškvrnený) a inak banálne rozhodnutia a náhody mu zmenia život. Jeho svet, o ktorom sa domnieval, že je tu navždy, sa rozloží. Aký život vlastne žil? Kde bola

Namiesto intímneho denníka sa pred nami rozvíja prúd filozofických reflexií pospájaných do celku uvoľnenou hrou asociácií a básnických metafor...Keď prijmeme Markošovu hru, budeme bohato odmenení. Pod vplyvom autorovho kúzla sa premeníme na pozorné oko, zahľadené do vnútra i navonok: Staneme sa sústredeným pozorovateľom svojho vlastného bytia. Autor totiž v liste nevypovedá v prvom rade o sebe. To,

Trenčín ne-Trenčín v akejsi neurčitej budúcej súčasnosti. Metro. Masy. Mrakodrapy. Leží toto mesto len v hlave autora? Alebo je skutočné? Ktovie. Žije v ňom Vincent, ktorý nehľadá lásku, no napriek tomu mu vstúpi do života. Zvláštna. Krehká. Mladá fyzioterapeutka Klára ktorá mu veľmi pripomína masérku zo Sorrentinovho filmu. Možno si to neprizná ani sám pred sebou, no toto dievča zatrasie jeho každodennosťou.

Roku 2009 vyšli posledné dva zväzky z desaťzväzkového súboru, po prvý raz v úplnosti predstavujúceho famóznu literárnu tvorbu pre dospelých jedného z našich najväčších literárnych klasikov. IX. zväzok obsahuje zbierku noviel Podpolianske rozprávky, poviedky zo zbierky Pohár z brúseného skla a Ako treba žiť na svete. Do zbierky poviedok Ako treba žiť na svete sú chronologicky zaradené prózy zväčša z

\"Skutočný, a predsa miestami neuveriteľný životný príbeh neobyčajnej ženy, ako ho opísal jej syn Štefan. Ten, kto ju najlepšie poznal, no zároveň ju neraz poriadne potrápil. Bella sa narodila v Sovietskom zväze, no väčšinu života prežila na Slovensku. Vychovala dve deti a pustila sa do odvážneho podnikania - založila si cestovnú kanceláriu. Hoci jej život začala komplikovať závažná choroba, nikdy

Vo svojej novej próze nás Pavel Vilikovský zasväcuje do ľúbostného príbehu mladého pracovníka reklamnej agentúry Ivana, až kým odrazu s prekvapením nezistíme, že je to vlastne postava z románu bezmenného slovenského spisovateľa. Ivan sa svojmu tvorcovi vymkne z rúk a proti jeho vôli začne viesť nezávislý život. Vilikovský ukazuje spisovateľa ako bežného občana, ktorý sa pohybuje vo svete všedných starostí,

Keď Ružena prišla dnes dopoludnia do kostola, ako vždy pokľakla a zdvihla oči k oltáru. Dnes však mala vyhradené miesto v prvej lavici, spolu s mamou a ďalšími členmi rodiny. Skôr než prešla tých pár krokov, jej zrak skĺzol k sochám, čo stoja v malých bočných výklenkoch, vysunutých pred úroveň priestoru hlavného oltára. Z jednej strany Panna Mária, z druhej Kristus. Strážia oltár, nevedno pred kým.

Raz niekto sledoval zlatníka pri práci. Ten od pece neodtrhol zrak ani na sekundu. Návštevníkovi trpezlivo vysvetľoval, že keby dovolil, aby horúčosť presiahla istú hranicu, zlato by sa znehodnotilo. Keby ale teplota nebola dostatočná, zlato by stuhlo a nečistoty v ňom ostali. Hosť sa ho nakoniec opýtal: Ako potom viete, kedy je zlato dostatočne prepálené? Zlatník stále sústredene pozeral do pece a

Päť scenárov, päť koláží - to je iba päť príbehov stratených kdesi za ozvenou tichých hlasov, päť príbehov o tom, kto sme boli, a o tom, kto sme. Nič viac, ale ani nič menej v tejto knihe nenájdete. Oleg Pastier

Opatrne kráčala na pódium. Od dojatia jej vyhŕkli slzy. Cítila, ako ju niečie ruky posúvajú do stredu javiska a ako jej reflektor páli do zaslzených očí. V jednej ruke sa jej ocitla sklenená soška a Tadeusz so širokým úsmevom jej podával zlatý palubný lístok pre dve osoby na Queen Mary. Zmätene prijímala podávané ruky od ostatných členov poroty a chystala sa všetkým poďakovať. Hľadala očami Tadeusza,

Ak existuje osoba, ktorá sa jej schopná potknúť aj o vlastné nohy, tak ňou je určite Viola. Úspešná žena na prahu štyridsiatky, ktorá prežila mnoho rodinných tragédií, napriek tomu nestratila zmysel pre humor. Pri tom, ako sa na ňu lepia všetky trapasy, jej ani nič iné nezostáva, Pomáha jej pri tom priateľka Matylda, ktorú pozná od narodenia. Obe sú bez partnerov a bez detí a nad partnerským životom

Voľné pokračovanie Zemplínskeho neba (1996), knihy s detektívnym nádychom, v ktorej sa osobný príbeh (rozpad manželstva) Štefana Goru, donedávna vysokopostaveného muža vo veľkom svete (staviteľa Paláca), prelína s hľadaním príčin smrti majiteľa a osu du vzácneho obrazu, ktorý sa stratil pri búraní kaštieľa v roku 1952 v malej zemplínskej obci Valal. Návrat ku koreňom umožňuje Gorovi písanie obecnej

Hoci Milan Kolcun doteraz písal o histórii Košíc (Potulky mestom Košice), má svoj názor aj na budúcnosť a nielen u nás, ale celkovo. Odohrá sa koniec sveta, alebo si ho oddialime? O tom dumá hlavný hrdina (mini)románu Najnovší hriech. Vo svete, kd e kópie porazili originály, kvantita zvíťazila nad kvalitou a hovnoty nad hodnotami, je už takmer všetko odpadom. A najťažšie je nestať sa ním tiež. Najnovší

Príbehom ozajského človeka pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho Slováka; tentoraz sa hrdina profesionálne vyvíja, stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku. Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom pos tavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až sa nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k vedeniu. Hrdina sa vzdáva vlastného jazyka to čím

Po úspešnom Jadviginom vankúšiku vychádza u nás ďalší Závadov román Potomkovia fotografa. Autor nadväzuje na niť predošlého po slovensky publikovaného textu, na osudy jeho niektorých postáv. Dej sa začína rozvíjať pod vežou kostola s hviezdicovým bud zogáňom na veži, ktorý je už slovenskému čitateľovi známy. Príbeh románu sa rozvíja v troch rovinách. Tentoraz sú to roviny časové. V texte sa prepletajú

Aby dostala vysnívanú prácu, zatají Diana pri prijímacom pohovore svoje deti. Nové zamestnanie pre ňu znamená nielen postup v kariére, ale najmä východisko z doterajšieho života – plnú nádrž benzínu, pravidelné splátky hypotéky i zimné vetrovky pre deti. Ani nevie ako, a ocitne sa v kolotoči pracovných porád, služobných ciest a zahmlievacích manévrov. A aby toho nebolo málo, na obzore sa zjaví muž,