Autorka svojou románovou prvotinou v rámci príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami načrela do bezútešného života rómskej komunity, z ktorého – zdá sa – niet úniku. Ako sa sama vyznáva na zadnej obálke knihy: pred rokmi som v rámci mediálneho kurzu strávila niekoľko dní na Luníku IX. Zistila som, že existuje peklo a že nemusím najskôr zomrieť, aby som sa doň dostala. Výjavy z košického geta mi neschádzali

Pro výběr do souboru kratších próz Loli paradička Víti Staviarského, autora v Čechách šířeji takřka neznámého, byly vybrány tři rozsáhlejší Staviarského texty, jejichž společným jmenovatelem jsou postavy z východoslovenských romských osad. Ten, který dal název celé knize a také prvnímu celovečernímu filmu v produkci rodiny Staviarských, z tohoto vymezení vykračuje, ale ne zase příliš. Hlavní hrdinka

Zuzanu s Mirkou po skončení strednej školy neprijmú na vysokú. Rozhodnú sa, že si pôjdu zarobiť do Anglicka a zároveň sa zdokonalia v angličtine. Starajú sa o starého pána Smitha a jeho vnučku Zoe, postihnutú schizofréniou. Jedného dňa Zoe ukradne Zuzane fľašu džinu, opije sa, vypadne z okna a zabije sa. Vyšetrovanie smeruje k tomu, že vinná je Zuzana. Tá však nečaká na súdne pojednávanie a uteká preč.

Matej po rozvode s manželkou zanevrel na vzťahy. S malou dcérkou vedie obyčajný život v dome s rodičmi no potajomky sníva o luxuse, aký často pri prevádzkovaní malého autoservisu vída okolo seba. Atraktívny Matej nemá o ženy núdzu, ba tie sa mu priam samé vrhajú do náručia, ochotné ísť aj pod svoju cenu... On však po sklamaní v manželstve nemá o city záujem a s výrokom jemu vlastným, že mu je „všetko

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a

Výber z poviedkovej tvorby prozaika staršej generácie je 3. zväzkom edície Profily. Okrem próz prináša rozhovory s autorom, kritické ohlasy, dôkladný doslov a fotografickú prílohu zo života spisovateľa Jána Beňa.

Zdenka Mahajová (1956) takmer v každej situácii preferuje dôležitosť dobrých medziľudských vzťahov. Je humanistka napriek nie vždy pozitívnym životným skúsenostiam. Autorka je žena širokého vnímania, snažiaca sa pochopiť dôvod ciest, ktorými ju život povodil. Výsledkom jej hľadania je jej prozaická prvotina - román Zatmenie. To, že život nie je iba čierny alebo biely si azda uvedomí každý, kto si knihu

Vedeli by ste si predstaviť svoj život bez jedla? No, niektorí ľudia si to nielenže vedia predstaviť, ale tak aj žijú. Ponorte sa do introspektívneho, hĺbavého a osobného príbehu muža, ktorý sa rozhodol vzdorovať nepriaznivému fyzickému, zdravotnému a psychickému stavu a stal sa výnimočnou osobnosťou! Autor otvorene zdieľa svoje skúsenosti s čitateľom v hĺbavej rozprave. Muž, ktorý je hrdý na to, že

Lucia je slobodná mamička, ktorej život poslal do cesty neseriózneho partnera. Mráčiky na oblohe rozháňa malý syn, v práci sa jej tiež darí. Radosť zo života jej však upiera despotická matka, všedné dni a povinnosti ju vyčerpávajú a postupne stráca aj vieru v lepšiu budúcnosť. Odchádza na lyžovačku a jej život odrazu dostáva nové, veselšie farby. Ukážka z textu „Áno, prikývne Lucia. „Život ma zmenil.

Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve tie

Spomienková autobiografia (dokončená roku 1982) patrí medzi najvýznamnejšie práce prozaika, publicistu a prekladateľa Jána Bodenka (1911 - 1985). Zachytáva šesť desaťročí autorovho života, líči jeho cesty v SNP i nové skutočnosti povojnovej histórie, keď ho zmysel pre spravodlivosť často stavia do sváru s mocou i oficiálnou politikou. V tejto autobiografii poznávame Bodenka ako spisovateľa, ktorý rešpektuje

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch. Audioknihu z verejných

Keď hrôzy minulosti opäť ožívajú... „Vedel som, že sa nemám vracať späť na Slovensko, ale čosi ma k tomu prinútilo. Išlo o túžbu pozrieť sa poslednýkrát do očí vraha, ktorý zavraždil moju mamu? Neviem. Možno áno, možno nie. Otca som znenávidel za to, čo urobil. Ani tisíc životov by nestačilo na to, aby som mu odpustil ten ohavný čin.“ Igor Myjavský sa po rokoch vracia do mesta Hlohovec, ale jeho príchod

Keď sa do rodiny narodí dieťa s postihnutím, zatrasie to všetkými zúčastnenými. Ako rôzne sa dá k tomu pristúpiť, ako môže pomôcť štát a ako spolky matiek s podobným osudom, ako štátna mašinéria zomelie aj ten najlepší úmysel, a ako sa z toho celkom nezblázniť, alebo možno aj áno. Tak o tomto všetkom je druhý román Kataríny Fedorovej, autorky novely Úspešníci. Bez príkras, bez zbytočných slov, úprimne

Naďa je mladá, slobodná mamička a obľúbená učiteľka na obchodnej akadémii. Svoju prácu miluje a berie ju ako poslanie. Do školy prichádza nový riaditeľ Simon Klazár, ktorý sa správa ako diktátor a obzvlášť k nej je nepríjemný. Dokonca sa k nej donesie, že ju chce vyhodiť zo školy, pričom vôbec nerozumie jeho dôvodom. Napriek vzájomnej antipatii sa medzi nimi vyvinie aj iný vzťah ako pracovný a Naďa

Silvia prvýkrát necháva doma svoje dve deti a muža a cestuje do Kostariky pod zámienkou hľadania záhadnej tety, otcovej sestry, ktorá emigrovala za bývalého režimu. Silviin spiatočný let je pre pandemické nariadenia zrušený a ona s odstupom a s nejasným termínom návratu domov nenachádza, po čom pátra, ale, naopak, zisťuje, čo všetko je ešte stratené. Mária Modrovich (1977) je autorkou próz Lu & Mira,

Najnovšia novela Jána Johanidesa nesie v sebe všetky prvky jeho najlepších starších prác: silný príbeh, pútavé a presné prerozprávanie, brilantný jazyk a svojský štýl. Autor v nej zobrazuje rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, ktoré vznikajú vlastníckym a koristníckym prístupom človeka k prírode a jej zákonitostiam. Analyzuje zlo, hľadá jeho korene s priam neúprosnou posadnutosťou.

Kniha vo Švajčiarsku žijúceho slovenského spisovateľa Dušana Šimka prináša šesť príbehov odohrávajúcich sa v rôznych historických obdobiach na rôznych miestach Európy. Jej postavy sa pohybujú rovnako suverénne po Zürichu, Bazileji, Viedni alebo Novom Sade, ako obývajú Prahu či Košice. A hoci postavy a dobové kulisy sa menia, niečo zostáva: Vždy, aspoň na pozadí, je tu niekto, kto sleduje, snorí, hlási

Po úspešnom Jadviginom vankúšiku vychádza u nás ďalší Závadov román Potomkovia fotografa. Autor nadväzuje na niť predošlého po slovensky publikovaného textu, na osudy jeho niektorých postáv. Dej sa začína rozvíjať pod vežou kostola s hviezdicovým bud zogáňom na veži, ktorý je už slovenskému čitateľovi známy. Príbeh románu sa rozvíja v troch rovinách. Tentoraz sú to roviny časové. V texte sa prepletajú

Vysokoškoláčka Tereza chce pôsobiť bohémsky bezstarostne. Touto hrou nechce oklamať len svoje okolie, ale predovšetkým seba. Miluje spolužiaka Šimona, ktorý však svoju pozornosť venuje viacerým dievčatám. Keď to Tereza zistí, je už neskoro. Bolesť zo sklamania by možno časom pominula a Tereza by si z mysle vygumovala minulosť. Vzťah so Šimonom však nezostal bez následkov a Tereza je postavená pred