Fragmentárny román o malom meste, plnom bizarných postavičiek. Vargová, pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou, píše listy Felešlegimu, psychiatrovi, ktorý by sám urgentne potreboval pomoc, lebo sa venuje skôr pitiu ako liečeniu chorých. A kým ona vo svojich listoch nevdojak vystihuje dokaličeného ducha bláznivej doby, keď pravda je lož a lož jedna z nepodstatných právd, on v tejto tragikomédii s nejasným koncom rozdáva múdre rady po kaviarňach a krčmách a podniká záhadné cesty do zahraničia.

Najlepšia a najtvrdšia škola života. Izolovaná, odtrhnutá od blízkych. Sama v spoločnosti odsúdených. Vnútorne sama. Dostali sme sa na okraj spoločnosti, zruinovali sme vlastné životy. No získali sme čas. Čas na zmenu, na prejav ľudskosti, na spôsob, ako nájsť samy seba. Hlavná hrdinka románu Bendža je žena ako mnohé z nás. Má muža, dvoch synov, prácu a tak trochu komplikovaný vzťah s rodičmi. Na rozdiel od väčšiny z nás však skončí za múrmi ženského väzenia. Ako sa jej život mohol takto vymknúť z rúk? Ako sa môže „normálny“ človek dostať na také miesto? Čo bude s jej deťmi? Čo bude s ňou? Aký bude návrat domov po niekoľkých rokoch? Kým sa jej v hlave vynárajú tieto a podobné otázky, Bendža sa snaží zvyknúť si na nové životné podmienky. Po mnohých peripetiách napokon zistí, že väzenie bolo pre ňu istý druh terapie, ktorá niekedy bolela tak intenzívne, že mala chuť zomrieť, no zároveň ju prinútila vystúpiť z komfortnej zóny a zmeniť sa z večne poslušnej ženy na výraznú osobnosť, ktorá sa naučila hovoriť nie. Táto kniha nie je tragédia, v ktorej väzenkyne bojujú o holý život, no niektoré stránky vám vženú slzy do očí. Nie je to ani komédia, ale na niektorých pasážach sa schuti zasmejete. Je to skvelý súčasný ženský príbeh s nesmierne živými postavami a dialógmi, aké vie vytvoriť len Biba Bohinská, ktorá je majsterka v opise ženských emócií. Mohli ste si už od nej prečítať diela Žena v pôvodnom znení alebo Tajné životy, ktoré napísala podľa vlastného námetu a scenára k pôvodnému televíznemu seriálu.

Hana Pavla Taussiga, který si v Česku získal pozornost jako Chlapec, který přežil pochod smrti, čtenáře velmi živě přenáší do doby padesátých let, do Státního nakladatelství beletrie, kam mladá Hana souhrou okolností nastupuje jako doručovatelka. Pavel Taussig jako pamětník, který v té době v podobném podniku pracoval, přesně zachycuje období a události v národních podnicích za vedení (nebo řádění) šéfů zvláštního ražení a odhaluje tak zásady (ne)fungování nakladatelství, potažmo celého státního zřízení. Předkládá tak velmi vydařenou momentku tehdejšího světa plnou dobových hlášek a průpovídek, sepsanou lehkým a pestrým jazykem, kterému porozumí i ti, pro něž je tato doba již na hony vzdálená. Toto absurdní vyprávění o absurdních časech je zároveň velmi lidské, pravdivé a smutné, ale zároveň neobyčejně vtipné, kdy ironii a sarkasmus plynule střídá čistý humor, která čtenáře upřímně rozesměje. Vhodné jazykové prostředky pak souladí s barevnými a plastickými charaktery a celý příběh má dynamiku. Hanino mládí a optimismus stojí v přímém kontrastu s tehdejší dramatickou situací, kdy se i ona osobně musí vypořádat s velkým zásahem do života – nuceným odchodem ze školy a zdánlivě bezdůvodným uvězněním otce; její naivita se dostává do sporu s protřelostí a intrikami „kádrovníků“. Přesto není Hana jen příběhem doby, jak by se mohlo zdát, ale příběhem člověka, ve kterém se ona doba odráží a která ho, ať chce, nebo ne, mění.

Rozvedená štyridsiatnička Laura žije s dospievajúcim synom. Sklamaná, životom i vetrami ošľahaná, už niekoľko rokov bez vzťahu. Kamarátky ju nahovoria na internetovú zoznamku, kde sa po rôznych peripetiách zoznámi s mužom, ktorý je od nej o pár rokov mladší a je Poliak. Mladík je vo vzťahoch úplne neskúsený, navyše má aj mnoho tajomstiev a komplexov, s ktorými sa Laura vyrovnáva s jej príznačným nadhľadom i humorom.

Druhá šanca je prvotina mladého slovenského autora Michala Škombára s prvkami autobigrafie. Autor, podobne ako hlavný hrdina Mike Hassona, má zákernú chorobu – svalovú atrofiu. Mike po tom, ako prestal na chvíľu dýchať, sa ocitá v nemocnici, kde stretá výnimočnú osobu, Toma... Po istom čase sa jeho život úplne mení. Dostane druhú šancu, ktorú naplno využie. Zrazu je z neho chalan, ktorý môže chodiť a užívať si život, ako to doposiaľ nebolo možné. Ocitá sa na vojenskej škole v Londýne, kde sa podobne ako Tom učí byť chlapom. Postupne sa z neho stáva tajný hrdina. Dostáva sa do rôznych situácií, kedy mu ide o vlastný život, ktorý konečne môže žiť plnohodnotne. Avšak on vie, že jeho cieľom je záchrana ľudí, a nebojí sa pri tom stratiť to najcennejšie.

Či už máte chuť dať si na raňajky čerstvo upečený peceň, alebo si pripraviť maškrtu k čaju, publikácia Chlieb poskytuje recepty na každú príležitosť od neodolateľných bagiet plnených hubami na cesnaku po jednoduché každodenné obľúbené pokrmy, ako sú lievance, croissanty a bagle. Nájdete tu zrozumiteľné rady na prípravu chleba ručným spôsobom i pomocou domácich pekární s užitočnými tipmi na prípravu dokonalého pecňa. Viac ako 70 chutných receptov na sladké i slané chleby a pečivá so špeciálnou kapitolou recpetov na chlieb bez droždia a bezlepkový chlieb čaká len na vás.

Posledný román-autobiografia obľúbeného spisovateľa. Autentické svedectvo o procese premeny na pozadí prudkých spoločenských zmien. S biľagom rebela, extrémistu a permanentného opozičníka, bilancuje svoj život. A každý čitateľ, kladúci otázky sa stáva zároveň jednou postavou príbehu.

Prečo vznikali povesti? Aby uchovávali spomienku na udalosti či na ľudí, ktorí prebúdzali v spoločenstve nádej. Takými ostávajú aj povesti o Jánošíkovi, a to napriek občasným diskusiám, či bol Juro chlap ako hora alebo celkom obyčajného vzrastu, či bol mocný alebo len prefíkaný a či bohatým bral naozaj len preto, aby dával chudobným. Meno Jánošík rezonuje na Slovensku, ale i za hranicami – na Morave, v Poľsku i na Zakarpatskej Ukrajine. Všade ľudia spriadali o svojom hrdinovi príbehy a počas večerov, keď ich počúvali, radi na chvíľu uverili, že sa môžu opäť udiať. Lebo každý, či už dospelý alebo dieťa, potrebuje nielen poznať, ale aj snívať...

Krátke poľovnícke poviedky poskladané zo skutočných príbehov voňajú ihličím, machom i čerstvým loveckým gulášom a kalíškom hriateho a slivovice, ktorá sa po chladnej prechádzke lesom neodmieta...

Hévíz 2090: romanca s nádychom utópie a sci-fi. Po úspešných knihách pre mládež Keď sa pes smeje a Venussha (Ťažký týždeň) autor napísal román výsostne pre dospelých. Sme v láske slobodní, sami sebou? Prejavia sa civilizačné zmeny aj na milostných vzťahoch? Juraj Šebesta na to odpovedá s jemu vlastným humorom a otvorenosťou. Ľúbostné príbehy sú zasadené prevažne do známeho kúpeľného mesta a najmä do budúcnosti; ich spoločenské pozadie však upomína na minulosť, aj tú vzdialenejšiu. Maďarom i Slovákom sa mimoriadne darí, ich vzťahy nikdy neboli lepšie. Svojou tolerantnosťou sú vzorom celej Európe. Autor ulieta s úsmevom, ale možno aj s vierou a nádejou.

Dorota Jasná, mladá žena z Bratislavy, stretne svoju osudovú lásku na potulkách Talianskom. Matej je úplne iný ako chlapci, ktorých poznala dovtedy, ich láska je okamžitá a intenzívna. Vzťah, do ktorého sa hlavní hrdinovia vrhnú bez hlavy a rezervy, odhaľuje komplikované väzby medzi Dorotou a jej rozvedenou mamou, direktívnou, ale láskavou babkou či navonok sebavedomou sestrou Simonou. Neočakávané tehotenstvo sa mladý pár rozhodne prerušiť, čo je skratka k ich rýchlemu sobášu a ešte rýchlejšiemu rozvodu. Dorota však skutočnú lásku zo srdca nedostane, hoci sa všemožne snaží. Kúsok Mateja si tajne ukradne na doživotie. Synom Jakubom sa otvorí Pandorina skrinka tajomstiev a priznaní, ktoré všetko zmenia. Niektoré hriechy sú totiž dedičné, pykajú za ne celé generácie...

Jozef Malota bol prievozník na Váhu. Denne prevážal ľudí z jednej strany na druhú. Jedného dňa však bol pritom, ako pánovi Váhu a Tatier spadol vzácny prsteň do rieky. A chytila ho doslova zlatá horúčka. Odvtedy sa každý deň ponáral do vody a hľadal a hľadal .

Toxoplasma gondii je parazit, který zvolna a velmi nenápadně mění povahu svého hostitele. Zpomaluje jeho reakce, posouvá jeho vnímání, působí, že se chová vyšinutě, vlastně proti svým zájmům. Mladé hrdinky próz Ivany Dobrakovové jako by byly toxoplazmózou nakaženy. Jsou citlivé a nadmíru zranitelné. Životní události, které prožívají soužití s vysněným mužem, těhotenství, mateřství , jim nepřinášejí očekávané ukotvení, ale dezorientují je a ničí. Dráždivost autorčina přístupu spočívá v tom, že tuto nemocnou skutečnost staví před čtenáře jako výchozí a normální. A protože k tomu používá jazyk deformovaný toxo gramatikou, daří se jí vytvářet komplexní toxo fikci, jejíž spodní proudy vás vtáhnou až do temné říše pudů.

Vo svojej najnovšej knihe Pogodowitz sa Maroš Krajňak presúva zo špecifického východoeuróspkeho regiónu i za hranice strednej Európy a konfrontuje tak marginálne, prevažne zaostalé časti Slovenska s civilizačné vyspelým, "veľkým" svetom. Prelínajúc rôzne časové roviny, ale tiež (sur)realitu s virtualitou, Krajňak opäť presvedčivo dokazuje, že nikto (ani predstaviteľ cirkvi) a v nijakom čase a priestore nie je bez viny. Len svojím spôsobom patologický jedinec totiž môže v mene dobra ničiť zlo a myslieť si, že zmení ohlúpnutú masu. Z Krajňakovej prózy sa ozýva naliehavý, až mrazivý výkrik obete, ktorá je potenciálnym "synom Satana" podobne ako jej prenasledovateľ či manipulátor... Maroš Krajňak je autor prozaických kníh Carpathia (2011), Entropia (2012) a Informácia (2013), trojnásobný finalista ceny Anasoft litera.

Spisovateľským uspôsobením je Martin Jančuška predovšetkým dobre pripravený rozprávač. Cez poviedky a objemnejšie útvary (napísal aj obsiahlejší a veľmi zaujímavý autobiografický román) príbehovo-prozaické zašiel až do sféry spracovania vlastných objavov dejinnej povahy, od sond do duše svojich postáv až po lakonický výber príčin ľudského správania v tom najkrajšom, ale aj v najnegatívnejšom psychofyzickom konaní obsiahol plnú mieru prejavov života ako boja i vyrovnávania sa matérie s duchovnými pohnútkami človeka. Od nakuknutia do nevinnej detskej duše až po pokusy zvrhlíkov znehodnotiť všetko dobré a krásne, čo na tejto Zemi máme. A všetko to robí výlučne zo svojho hľadiska – z hľadiska praktikujúceho kresťana a zároveň z hľadiska človeka, ktorý aj s rodinou opustil vlasť v snahe nájsť si svoje miesto pod slnkom v slobodnej krajine. A ešte jednu pohľadovú pozíciu trvalo okupuje spisovateľ Jančuška: pozíciu prísneho sledovateľa konverzie, v tomto prípade konverzie náboženskej. Sám autor sa totiž radí medzi konvertitov a ako takého ho zrejme zaujímajú všetky okolnosti prebehlíctva každého druhu.

Všetci ho hľadáme. Šťastie - čosi také neurčité, že každý z nás pod ním vidí niečo iné. Ale sú tieto pohľady správne? Vidíme v šťastí to pravé, alebo sme deformovaní dobou, ktorá je určovaná povrchným myslením?A čo ak jedného dňa príde čas, keď sa naše životy naplnia tým, čo považujeme za šťastie? Čo ak šťastie bude to jediné, čo bude v našom živote? Jediný pocit, ktorý je cieľom našich životov. Bude svet lepší, alebo sa šťastie samotné stane naším prekliatím? Život priniesol na svet našu najväčšiu túžbu. Ale táto túžba zničila na svete to najpodstatnejšie - našu ľudskosť. No život nám dal ešte jednu šancu. Muž menom Smútok dostal úlohu, aby zistil, či svet je lepšie miesto s nekonečným šťastím, alebo bez neho.A tak nastane otázka - Čo z nás robí ľudí? Svet bez chýb, alebo práve to, že človek by mal v živote poznať všetky pocity, či ich už považujeme za dobré, alebo zlé? Sme ľudia pre naše životy, alebo pre to, že poznáme smútok, hnev, závisť, túžbu a všetky pocity? A chceme byť vôbec ešte ľudia?

: tretí ostrov je tretím záverečným dielom textovej trilógie (prvý diel vyšiel pod názvom txt.txt v roku 2014 vo vydavateľstve Občianske združenie Vlna / Drewo a srd / druhý diel NADIR vyšiel v roku 2020 tamtiež). Týmto posledným dielom autor nadväzuje na tzv. "pro-textovo orientovaný" charakter písania stimulovaný vizuálnymi prvkami / fragmentmi a ilustráciami, ktorý bol predostretý už v predošlých spomínaných zbierkach a snaží sa posunúť tento spôsob písania ďalej – do nových rozmerov zachovávajúc jeho experimentálny charakter dotovaný nevyhnutnou dávkou irónie až cynizmu. Ideové východiska je prirodzene možné hľadať predovšetkým v tvorbe a odkaze autorov tzv. textovej generácie – Michal Habaj, Peter Macsovszký a Peter Šulej, avšak za výrazné vplyvy je možné považovať aj literárnu tvorbu autorov ako E.J.Groch, Karol Chmel, Ivan Štrpka, Marián Kubica či Ivan Kolenič, výtvarnú tvorbu konceptuálnych umelcov ako J. Koller, M. Adamčiak, D. Tóth, ako aj filozofické prístupy autorov ako J. Debuffet , M. Houellebecq či R. Barthes, V. Flusser a U. Eco. Evidentné je aj pôsobenie rôznych pop-kultúrnych vplyvov, predovšetkým z oblasti filmovej tvorby. : tretí ostrov je postupný prechodom vrstvami a teda aj časom – od najstarších po tie najmladšie vynárajúce z oceánu (i času)... Martin Kočiš (1984), vyštudoval ekonomickú fakultu na TU v Košiciach, je autorom zbierok txt.txt (2014, Vlna / Drewo a srd) a NADIR (2020, Vlna / Drewo a srd). Jeho texty boli preložené do nemčiny a gréčtiny, zdramatizované odzneli v Slovenskom rozhlase. Autor je finalista súťaže Básne 2012 a 2013.

Dany žije životom priemernej stredoškoláčky. Teda až na to, že si občas zaspieva s kapelou svojho priateľa Jáchyma. Noviny, kde pracuje, ju posielajú na konkurz do muzikálu. Dany bude konečne spievať!

Autorka sa sústreďuje na fenomén ľudského času (jeho kolobehu), na prírodný svet, prioritne azda na vzťahy (partnerské, priateľské, rodičovské, ale aj vzťahy k prírodnému prostrediu a pod.). Prináša zjednotenie svojej poézie s aforizmami Miroslava Da naja a harmóniu žánrov dosiahla práve preto, že aforistický "základ" rozvíja v krehkých rozletoch a predstavuje nové možnosti súčasnej slovenskej poézie.

Sú deje a procesy, ktoré sú nadčasové. Tak ako majú slnečné sústavy a galaxie svoje cykly, tak sa opakujú aj príbehy ľudských životov. Mnohokrát sú banálne veci v živote jednotlivca dôležitejšie, ako veľké udalosti v živote ľudstva. Niekedy môže aj byť čierna bielou a naopak. Často sa stačí zahľadieť na oblohu, započúvať do spevu vtákov a vnímať súvislosti v pozadí.

„Ach, aké utešené, božsky utešené to môže byť, keď je dievča takto v milého náručí a on ju bozkáva na ústa, bozkáva…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rysavá jalovica patrí k slovenskej klasike tak, ako Tatry k slovenskej prírode. Alkohol, Adam Krt, krava na predaj a prísna manželka je známa najmä v televíznej adaptácii, no základ má práve v poviedke z rannej tvorby Martina Kukučína. Dielo vzniklo už v roku 1885.

Kto vlastne vládne svetu a posúva koleso dejín? Sú to skutočne korunované hlavy vladárov i prezidenti mocných štátov? Nie vždy. Mnohí z nich podľahli čaru krásnych sirén. Moc, ktorú im prepožičal ich úrad, má predsa magickú silu a príťažlivosť, ktorej odolá len máloktorá žena. Veď sláva, peniaze a spoločenský vplyv sú nepopierateľne sexi, na tom nič nezmenila ani emancipácia. A hoci prospechárstvo hralo v týchto vzťahoch veľmi podstatnú rolu, boli aj také prípady, keď medzi milencami vznikla skutočná láska i nežné priateľstvo. V tejto knihe nájdete 21 príbehov žien, ktoré prežili horúce romániky s mocnými mužmi tohto sveta. Dánska novinárka, anglická grófka, čínska herečka, španielska kurtizána, ruská kňažná, poľská baletka, americká špiónka… Týmto ženám podľahli korunované hlavy, prezidenti aj diktátori: ruský cár Alexander II. aj jeho vnuk Mikuláš II., anglický kráľ Eduard VII., srbský, rumunský aj belgický kráľ, revolucionári Lenin, Castro i Mao Ce-tung, diktátori Hitler aj Mussolini a napokon aj prezidenti Jefferson, Fauré, Masaryk, Roosevelt a Kennedy.

Damián je krásny, inteligentný, neobyčajný, mladý muž, navyše šťastne zamilovaný. Neznie to vôbec zle, však ? Jeho život by mohol byť naprosto ideálny. Každodenná realita tomu ale vôbec nenasvedčuje. Úspešne pomáha svojim pacientom ako psychoterapeut. Tí vôbec netušia, že jeho vlastný svet nie je nič iné iba chaos, búrka emócií a nevysvetliteľné utrpenie.

„Na knižke majú apa 500 zlatých; tristo, čo voly predali po maminej smrti, a dvesto, čo odvtedy nagazdovali. To všetko preto, že sa chcú oženiť.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Akčný príbeh z alternatívnych slovenských dejín je druhou časťou knižnej ságy tajomného autora. „Nové jánošíkovské dobrodružstvo vás treskne valaškou ešte silnejšie než to prvé. Delikátna záležitosť – po všetkých stránkach. Bujará oslava imaginácie, hravej kreativity a potešenia z príbehu. Olovrant prekračuje všetky literárne hranice, ktoré sa dajú prekročiť. A tie, čo sa nedajú, vynaliezavo ohýba, aby ich prekročil tiež. Zjavne sa pri tom až orgiasticky baví – čitateľ spolu s ním. Dielo šialenca alebo génia, poprípade šialeného génia. Dômyselne zamaskované literárne nóbl umenie a zároveň skvelo pokleslá zábava. Čo viac si priať?“ Jozef Karika

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Keď sa do rodiny narodí dieťa s postihnutím, zatrasie to všetkými zúčastnenými. Ako rôzne sa dá k tomu pristúpiť, ako môže pomôcť štát a ako spolky matiek s podobným osudom, ako štátna mašinéria zomelie aj ten najlepší úmysel, a ako sa z toho celkom nezblázniť, alebo možno aj áno. Tak o tomto všetkom je druhý román Kataríny Fedorovej, autorky novely Úspešníci. Bez príkras, bez zbytočných slov, úprimne a natvrdo.

Co všechno se dá koupit za peníze a co už ne? Jsou peníze nejsilnějším afrodiziakem? Platí, že sex = láska a láska = sex? Je v dnešní době k sexu potřeba láska, nebo jen kreditka? Existují ještě hranice mezi „obchodním vztahem“ a láskou? Dvě kamarádky, jeden nečekaně zamotaný příběh. Jak dopadne hra na lásku. Jsou peníze všemocné?